Real Madrid - Encyklopédia

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Real Madrid
Real Madrid
RealMadrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (35):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (12):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC 4 mil. €
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF 1 mil. €
Srbsko Luka Jović AFC Fiorentina Zadarmo
Španielsko Isco Sevilla FC Zadarmo
Brazília Marcelo Olympiacos FC Zadarmo
Wales Gareth Bale Los Angeles FC Zadarmo
Brazília Reinier Girona FC Hosťovanie
Španielsko Antonio Blanco Cádiz CF Hosťovanie
Zdroj:11
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Real Madrid


Vysledky hladania: 5


Real Madrid
RealMadrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (35):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (12):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC 4 mil. €
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF 1 mil. €
Srbsko Luka Jović AFC Fiorentina Zadarmo
Španielsko Isco Sevilla FC Zadarmo
Brazília Marcelo Olympiacos FC Zadarmo
Wales Gareth Bale Los Angeles FC Zadarmo
Brazília Reinier Girona FC Hosťovanie
Španielsko Antonio Blanco Cádiz CF Hosťovanie
Zdroj:11
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
">
Real Madrid
RealMadrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (35):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (12):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC 4 mil. €
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF 1 mil. €
Srbsko Luka Jović AFC Fiorentina Zadarmo
Španielsko Isco Sevilla FC Zadarmo
Brazília Marcelo Olympiacos FC Zadarmo
Wales Gareth Bale Los Angeles FC Zadarmo
Brazília Reinier Girona FC Hosťovanie
Španielsko Antonio Blanco Cádiz CF Hosťovanie
Zdroj:11
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Real Madrid
RealMadrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (35):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (13):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
">
Real Madrid
RealMadrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (35):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (13):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Real Madrid Castilla
Celý názovReal Madrid Castilla Club de Fútbol
PrezývkaRM Castilla
Založený16. december 1930
ŠtadiónAlfredo di Stéfano
Madrid, Španielsko
Kapacita7 500
PredsedaŠpanielsko Nicolas Martín-Sanz
TrénerŠpanielsko Alberto Toril
LigaSegunda División B
2010 – 11Segunda División, 8. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby

Real Madrid Castilla je španielsky futbalový tím, ktorý hrá v lige Segunda División B. Je to rezervný tím Real Madrid. Castilla hrá na 7,5 tisícovom štadióne Alfredo di Stéfano.

Rezervný tím Real Madrid nemôže hrať v lige spolu so seniorským tímom. Od roku 1990 nemôže súťažiť o Španielsky pohár Copa del Rey.

Ocenenia

  • Španielsky pohár

Druhé miesto: 1979/80

  • Segunda Division

Prvé miesto (1): 1983 – 84

  • Segunda Division B

Prvé miesto (3): 1990 – 91, 2001 – 02, 2004 – 05, 2012 - 13

  • Tercera División

Prvé miesto (6): 1948 – 49, 1954 – 55, 1956 – 57, 1963 – 64, 1965 – 66, 1967 – 68

  • Trofej Teide (Tenerife)

Prvé miesto (3): 2001, 2002, 2005

Káder mužstva

Súčasná zostava

Aktuálne k dátumu: 12. august 2014

# Pozícia Hráč
1 ESP B Fernando Pacheco
13 ESP B Jacob
25 ESP B Rubén Yáñez
?? ESP B Alfonso Herrero
?? ESP O Derik
18 ESP O Jorge Pulido
23 ESP O Javi Noblejas
2 ESP O Diego Llorente
?? ESP O Dani Suárez
?? ESP O José León
20 ESP O Jaime
?? BRA O Abner
7 ESP Z Lucas Kapitán klubu
# Pozícia Hráč
15 ESP Z Kiko Femenía
16 ESP Z Sergio Aguza
22 Rovníková Guinea Z Rubén Belima
30 Peru Z Cristian
26 ESP Z Lucas Torró
?? ESP Z Álvaro Medrán
?? ESP Z Gonzalo
?? ESP Z Marcos Llorente
21 ESP Ú Burgui
28 ESP Ú Raúl de Tomás
9 FIN Ú Eero Markkanen
?? Dominikánska republika Ú Mariano
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
">
Real Madrid Castilla
Celý názovReal Madrid Castilla Club de Fútbol
PrezývkaRM Castilla
Založený16. december 1930
ŠtadiónAlfredo di Stéfano
Madrid, Španielsko
Kapacita7 500
PredsedaŠpanielsko Nicolas Martín-Sanz
TrénerŠpanielsko Alberto Toril
LigaSegunda División B
2010 – 11Segunda División, 8. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby

Real Madrid Castilla je španielsky futbalový tím, ktorý hrá v lige Segunda División B. Je to rezervný tím Real Madrid. Castilla hrá na 7,5 tisícovom štadióne Alfredo di Stéfano.

Rezervný tím Real Madrid nemôže hrať v lige spolu so seniorským tímom. Od roku 1990 nemôže súťažiť o Španielsky pohár Copa del Rey.

Ocenenia

  • Španielsky pohár

Druhé miesto: 1979/80

  • Segunda Division

Prvé miesto (1): 1983 – 84

  • Segunda Division B

Prvé miesto (3): 1990 – 91, 2001 – 02, 2004 – 05, 2012 - 13

  • Tercera División

Prvé miesto (6): 1948 – 49, 1954 – 55, 1956 – 57, 1963 – 64, 1965 – 66, 1967 – 68

  • Trofej Teide (Tenerife)

Prvé miesto (3): 2001, 2002, 2005

Káder mužstva

Súčasná zostava

Aktuálne k dátumu: 12. august 2014

# Pozícia Hráč
1 ESP B Fernando Pacheco
13 ESP B Jacob
25 ESP B Rubén Yáñez
?? ESP B Alfonso Herrero
?? ESP O Derik
18 ESP O Jorge Pulido
23 ESP O Javi Noblejas
2 ESP O Diego Llorente
?? ESP O Dani Suárez
?? ESP O José León
20 ESP O Jaime
?? BRA O Abner
7 ESP Z Lucas Kapitán klubu
# Pozícia Hráč
15 ESP Z Kiko Femenía
16 ESP Z Sergio Aguza
22 Rovníková Guinea Z Rubén Belima
30 Peru Z Cristian
26 ESP Z Lucas Torró
?? ESP Z Álvaro Medrán
?? ESP Z Gonzalo
?? ESP Z Marcos Llorente
21 ESP Ú Burgui
28 ESP Ú Raúl de Tomás
9 FIN Ú Eero Markkanen
?? Dominikánska republika Ú Mariano
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Real Madrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (36):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (13):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
">
Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC 4 mil. €
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF 1 mil. €
Srbsko Luka Jović AFC Fiorentina Zadarmo
Real Madrid
Celý názovReal Madrid Club de Fútbol
PrezývkaBiely balet
Galácticos"
"Los Merengues"
Založený6. marec 1902
ŠtadiónSantiago Bernabéu
Kapacita81 044
PredsedaŠpanielsko Florentino Pérez
TrénerTaliansko Carlo Ancelotti
LigaLa Liga
2022/232. miesto
Domáce farby
Hosťovské farby
Tretie farby

Real Madrid Club de Futból, všeobecne známy ako Real Madrid, je profesionálny futbalový klub nachádzajúci sa v Madride v Španielsku.

Klub bol založený 6. marca 1902 ako Madrid Football Club, a už od začiatku nosil na domáce zápasy biele dresy. Slovo Real je po slovensky Kráľovský, toto udelenie dostal klub od kráľa Alfonza XIII v roku 1920 spolu s kráľovskou korunou na znaku. Klub hrá domáce zápasy na štadióne Santiago Bernabéu s kapacitou 81 044 od roku 1947. Na rozdiel od väčšiny Európskych športových inštitúcii vlastnia a prevádzkujú klub členovia Realu Madrid (socios) počas celej histórie.

Klub je jeden z najpodporovanejších tímov na svete.[1] Real Madrid je jedným z troch tímov, ktoré nikdy nezostúpili z La Ligy do nižšej súťaže, spoločne s Athleticom Bilbaom a FC Barcelonou. Real Madrid má veľa dlhodobých rivalov, medzi ktorými sú najznámejší FC Barcelona, známe ako "El Clásico", spoločne s Atléticom Madrid v takzvanom "El Derbi".

Real Madrid sa v 50. rokoch etabloval medzi najsilnejšie tímy v Španielsku a v Európe, keď dokázal vyhrať päť po sebe idúcich titulov v Európskych pohároch a sedemkrát sa dostal do finále. Úspechy zopakovali aj v lige, kde klub vyhral päťkrát titul v rozmedzí siedmych rokov. Tento tím spočíval z hráčov ako Alfredo di Stéfano, Ferenc Puskás, Francisco Gento a Raymond Kopa, a je považovaný za najlepší tím všetkých čias.[2][3][4]

V domácich súťažiach získal klub 67 titulov: rekordných 35 v La Lige, 20 v Copa Del Rey a 12 v Supercopa de España.[5] V Európskych a medzinárodných súťažiach vyhral klub rekordných 29 trofejí; rekordných 14 v Lige Majstrov UEFA, 2 v Pohári UEFA, rekordných 5 v Superpohári UEFA, a rekordných 8 v Majstrovstvách sveta klubov FIFA.[6]

Real Madrid bol 11. decembra 2000 vyhlásený v ankete FIFA Club of the 20th Century (Klub 20. storočia) za najlepší tím.[7] V júni 2017 sa stal prvým tímom, ktorý dokázal obhájiť Ligu Majstrov, čím predĺžil svoje prvé miesto v rebríčku klubov UEFA.[8][9]

Slováci, ktorí pôsobili v klube

História

Futbal doviedli do Madridu profesori a študenti Institución Libre de Enseñanza. V roku 1895 založili futbalový klub Football Sky, ktorý hral každé nedeľné ráno v Moncloe. V roku 1900 sa tento klub rozpadol na dva rôzne kluby New Foot-Ball de Madrid a Club Español de Madrid. Prezidentom týchto klubov bol Julián Palacios. V roku 1902 sa tieto kluby znovu zjednotili a nový klub niesol názov Sociedad Madrid Foot-ball Club. Prezidentom znovuspojeného klubu bol Juan Padrós Rubió, prvým sekretárom bol Manuel Medía a prvým klubovým pokladníkom bol José de Gorostizaga. V roku 1905, iba tri roky po založení, už Sociedad Madrid Foot-ball Club vyhral prvý pohár Copa del Rey. V roku 1920 Alfonz XIII udelil tímu možnosť nosiť v názve slovo Real čo znamená kráľovský, odvtedy je názov tímu Real Madrid C.F. Klub Real Madrid má od roku 1930 aj svoj rezervný tím Real Madrid Castilla.

Do roku 1978: Éra Santiaga Bernabeu a Alfreda Di Stefana

V roku 1905 odohral svoj prvý súťažný zápas za Real Madrid vtedy sedemnásťročný Santiago Bernabéu, ktorý sa stal legendou klubu. Bernabéu odohral v Reale celú svoju futbalovú kariéru a bol jedným z najlepších hráčov, ktorí v tej dobe v Španielsku hrávali. Po ukončení svojej futbalovej kariéry sa stal ihneď úradníkom klubu a Real začal prekvitať.[10] V roku 1920 bol vtedajší Sociedad Madrid Foot Ball Club premenovaný na kráľovský Real Madrid. Bernabéu Mal v hlave obrovskú víziu a chcel vybudovať najlepšie tým sveta.

Jeden z najvýznamnejších plánov Bernabeu bola samozrejme stavba nového štadióna. Najväčší prestup za jeho čias bol jednoznačne príchod Alfredo Di Stéfano, ktorý sa stal legendou klubu a najlepším hráčom v histórii klubu. Di Stéfano prišiel do Realu v roku 1953. Okolo jeho prestup bolo plno špekulácie, ale di Stefano sa nakoniec právoplatne stal hráčom Realu. Ihneď v prvej sezóne s Di Stéfanom v tíme ukončil klub biedne obdobie a dokázal vyhrať titul. Di Stefano sa pochopiteľne stal najlepším Strelcom klubu aj súťaže, keď dokázal streliť 29 gólov. Okolo roku 1955 tlačil Bernabéu na organizáciu Európskeho pohára, aby Real mohol konečne svoju silu ukázať aj proti európskym celkom.[11]

V Reale sa zrodil najlepší útok sveta a s hráčmi ako Ferenc Puskás (1958), Raymond Kopa (1956) a Francisco Gento (1953) si vyslúžil prezývku "Biely balet". V roku 1960 Real vyhral piatykrát v rade Pohár majstrov, keď si dokázal poradiť s Frankfurtom v pomere 7:3. Toto finále je dodnes považované za jedno z najlepších v histórii. Za Real sa štyrikrát Trafil Ferenc Puskás a trikrát Alfredo Di Stéfano.

Aj po odchode di Stéfana Real stále víťazí a pridáva na svoje konto jedno víťazstvo v španielskej Lige za druhým. Okrem iného Francisco Gento sa stal jediným hráčom na svete, ktorý dokázal šesťkrát vyhrať pohár majstrov európskych krajín. V 70. rokoch Real vyhral ďalších päť titulov v Lige a v Španielskom pohári a teraz vládli hviezdy ako Camacho, Juanito neba Santillana. 2. júna 1978 skončila éra Santiaga Bernabeu, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Po jeho smrti bol štadión Realu Madrid premenovaný na jeho dnešný názov Estadio Santiago Bernabéu. Týmto skončila jedna veľká a najslávnejšia éra madridského veľkoklubu.

Do roku 2009: Generácia "Supa" a začiatok novodobej histórie

V prvej polovici 80. rokov vládlo španielskemu futbalu Baskicko, teda Real Sociedad a Athletic Bilbao. Hoci Real si na španielsky titul musel počkať, rezerva v podobe Castilly si získala obľubu u fanúšikov svojím poňatím futbal. Castilla následne dodala hlavnému mužstvu budúce opory - utvorila sa tu os menom La Quinta[12][13], ktorej súčasťou boli hráči Emilio Butragueño, Manuel Sanchis, Martín Vázquez, Miguel Pardeza a Míchel.[14] Tí sa začali presadzovať na prelome rokov 1983 a 1984 a v ročníku 1984/85 sa už La Quinta mohla tešiť úspechu v Pohári UEFA. V treťom kole čelil Real Madrid finalistovi posledného ročníka, Anderlechtu keď vonku prehrali 0:3. Výsledok ale futbalisti Realu otočili, keď vďaka Butragueño (3 góly), Valdano (2 góly) a Sanchis (1 gól) vyhrali 6:1. Finále madridský celok zvládol triumfom nad maďarským Videoton.[14]

Klubový prezident Ramón Mendoza podporil nádejnú mládež akvizíciou Huga Sáncheza. Tréner Luis Molowny, ktorý v priebehu sezóny 1984/85 nahradil Amancio Amaru, obhájil Pohár UEFA a po šiestich rokoch vrátil titul majstra do hlavného mesta. Trénerovo rozostavenie 4-3-3 využívalo Huga Sáncheza na hrote podporovaného zo strán Valdano a Butragueño, ktorý mal prezývku "El Buitre" (Sup). Za nimi hral Míchel, ktorému v zálohe defenzívne vypomáhal Ricardo Gallego. Sánchez prezývaný Hugol strelil 22 gólov, čím podporil rekordný sezónu so ziskom 56 bodov naprieč 34 zápasmi v ére, kedy sa ešte za výhru udeľovali body dva.[14] Druhá Barcelona na Real strácala 11 bodov.

V tejto dobe dokázali futbalisti Realu vyhrať dvakrát Pohár UEFA, päťkrát španielsky titul a štyrikrát španielsky pohár. V roku 1990 dokonca Real vytvoril rekord v počte strelených gólov v jednej sezóne - v 38 ligových zápasoch padlo 107 gólov a Biely Balet jednoznačne získal titul.

Po konci tejto generácie ale do Madridu prišla kríza, ktorá vrcholila častým striedaním trénerov. Vtedajší prezident Ramón Mendoza dokonca v klube vytvoril dlhy a Real sa potácal vo veľmi zlej situácii. Nový prezident klubu Lorenzo Sanz však dokázal klub čiastočne dostať z dlhov a "Biely Balet" sa chystal opäť k výšinám.

2009 – 2013 Pérez opäť na scéne, Los Galacticos II, koniec Raúla a Mourinhova éra

Kráľovský klub z Madridu túžil po svojom 10. triumfe v Lige majstrov avšak po nepodarenej sezóne podal rezignáciu, Ramon Calderon. Po polroku prechodnej vlády Vicenteho Boluda sa do čela Realu znova dostal Florentino Pérez, ktorý začiatkom leta 2009 rozbehol projekt Galacticos II.

Do Realu Madrid prišli svetové mená na čele s Cristianom Ronaldom (94 miliónov eur) a Kaká (68 miliónov eur). Do tímu pribudli aj Karim Benzema, Raúl Albiol či Xabi Alonso. Vedenie klubu všetkým prichádzajúcim prichystalo obrovské prezentácie priamo na štadióne Santiaga Bernabéu, na ktoré dorazili tisíce fanúšikov, vrcholom bolo predstavenie Portugalcov Ronalda, ktorý vypredal sám celý štadión (80 tisíc fanúšikov). Pre viacerých iných hráčov to však znamenalo koniec pôsobenia v Reale. Odišli tak Klaas-Jan Huntelaar, Wesley Sneijder, Arjen Robben a v polovici sezóny aj Ruud van Nistelrooy. Ani zvučné posily však nepriniesli vytúžený úspech.[15]

V Copa del Rey Los Merengues vybuchli s Alcorcón, ktorý dokonca u doma vyhral 4-0![16] Potupu Real Madrid dokonal opätovným neúspechom v osemfinále Ligy majstrov, kedy ho vyradil Olympique Lyon.[17][18] Na ligovej pôde to dlho vyzeralo na zaujímavý koniec súťaže, však prehra v El Clásico znamenala, že Barcelona obhájila titul majstra. Prezident Pérez tak nelenil, odvolal trénera Pellegriniho a na jeho miesto dosadil Josého Mourinha, ktorý prišiel z Interu Miláno, a s ktorým Portugalčan zvíťazil vo finále Ligy majstrov na Santiagu Bernabéu.

Prišli Ángel Di María, Mesut Özil, Ricardo Carvalho a Sami Khedira, zatiaľ čo odišli Rafael van der Vaart, Mahamadou Diarra, ale hlavne Raúl González a Guti. Kráľovský veľkoklub týmto dopísal jednu zo svojich ďalších slávnych kapitol. Novým vodcom bielej armády sa stal ďalší klubový symbol - Iker Casillas.

Biely balet následne skutočne prerazil. V Lige majstrov došiel až do semifinále, kde padol po kontroverznom dvojzápase s Barcelonou. V La Lige tu bol znovu prehratý súboj s Barcelonou, aj keď sa nakoniec väčšina odborníkov zhodla, že sa o titul Los Blancos pripravili sami. Každému však utkvela v pamäti potupná prehra proti Barcelone z Nou Campu 5-0.[19] Toto všetko si Mourinhova družina vynahradila v Kráľovskom pohári. Na svojej púti vyradila postupne Murciu, UD Levante, Atlético Madrid a Sevillu. Vo veľkom finále sa stretla s Barcelonou, ktorú po predĺžení porazila gólom Cristiana Ronalda, ktorý ten rok prekonal všemožné strelecké rekordy.

V ročníku 2011/12 sa Biely balet prezentoval fantastickým futbalom, ktorý priniesol ligový titul. O tom sa prakticky rozhodol v Gran Derbi v Barcelone, kde rozhodoval famózny Ronaldo, ťahúň celého tímu. Ten stanovil nový klubový rekord, keď v jednej sezóne nastrieľal celkom 60 gólov a zároveň rekord La Ligy za najrýchlejšie dosiahnutie méty 100 gólov - stačilo mu na to len 92 zápasov.[20] V Copa del Rey Barca Realu oplatila predchádzajúcu finálovú porážku, kým v pohárovej Európe narazili na FC Bayern Mníchov. Nervy drásajúci penaltový rozstrel v odvete Madridistas nezvládli a čakanie na La Decimo (desiaty titul) sa predĺžilo.

Sezónu 2012/13 začal Real úspešne, keď v španielskom superpohári porazil Barcelonu vďaka väčšiemu počtu strelených gólov na ihrisku súpera. Tento rok take doplnil káder nádejný Luka Modrič, ktorý prišiel za 33 mil. libier z Tottenhamu. V lige majstrov vyžrebovali Real do "skupiny smrti" spoločne s Ajaxom Amsterdam, Manchestrom City a Borussiou Dortumund. V tejto ťažkej konkurencii skončil nakoniec druhý z Borussiou, ktorá skupinu vyhrala. Potom sa cez Manchester United a Galatasaray Istanbul dostal do semifinále, kde opäť nestačil na vynikajúcu Borussiu Dortmund, Keď v prvom zápase prehrali 4:1[21] a výhra 2:0 v odvete tak nebola postačujúca.[22] Ani v Copa del Rey sa Realu nepodarilo vyhrať, keď vo finále v predĺžení podľahol mestskému rivalovi atletike. Po tomto neúspechu oznámil president Peréz odchod kouča Mourinha po vzájomnej dohode.[23]

2013 – 2018: Carlo Ancelotti, Zinedine Zidane

Novým koučom bol 25. júna 2013 menovaný Carlo Ancelotti, ktorý s klubom podpísal trojročnú zmluvu a jeho hlavn7m asistentom sa stali Zinedine Zidane a Paul Clement.[24] 1. septembra potom sa dokončil veľký prestup, keď z Tottenhamu prišiel za takmer 100 mil. € Gareth Bale.[25] Nákup sa určite vyplatil, Bale nastrieľal nemálo dôležitých gólov, pričom jeden z nich zaistil Realu víťazstvo v Copa del Rey 2013/14 - vo finále proti Barcelone strelil Bale 5 minút pred koncom zápasu víťazný gól na 2-1, na ktorý už Barcelona nestihla odpovedať.[26]

Ligový titul v sezóne 2013/14 síce Real nezískal (vyhralo ho Atlético Madrid), ale stal sa víťazom Ligy majstrov UEFA po finálovej výhre 4:1 po predĺžení v derby práve nad Atletico Madrid.[27] Bolo to jeho jubilejné desiate víťazstvo v tejto najprestížnejšej európskej klubovej súťaži. Následne sa mu podarilo získať druhýkrát v histórii získať európsky Superpohár, v ktorom zvíťazil 12. augusta 2014 presvedčivo nad Sevilla FC 2:0 (obaja góly strelil Cristiano Ronaldo). Prvýkrát v histórii zvíťazil Real Madrid na MS klubov, keď vo finále v roku 2014 zvíťazil nad argentínskym San Lorenzom 2:0.

V sezóne 2014/15 klubu titul v lige unikol o dva body, keď ho získala Barcelona, ​​v Lige majstrov skončil v semifinále. Po krátkom pôsobení Rafaela Beníteza (jún 2015-január 2016) bol hlavným trénerom menovaný Zinedine Zidane.[28] Pod jeho vedením skončil Real v máji 2016 opäť druhý za Barcelonou, na víťaza strácal jeden bod. Podarilo sa mu ale vyhrať Ligu majstrov.[29] V sezóne 2016/17 potom klub vyhral 33. titul v La Liga a opäť triumfoval aj v Lige majstrov, keď vo finále porazil Juventus Turín.[30] Real Madrid sa tak stal prvým klubom v novodobej histórii Ligy majstrov, ktorý dokázal triumf obhájiť. Zidanov zápis do histórie futbalu tým ale nekončil. Jeho zverenci zvíťazili v Lige majstrov aj v nasledujúcom ročníku a zdvihli nad hlavu pohár pre víťaza najprestížnejšej súťaže na svete tretíkrát za sebou.[31]

2018 – súčasnosť: Éra po Ronaldovi

V lete 2018 odišiel z Realu Cristiano Ronaldo do Juventusu za 117 miliónov eur, ktorý v minulých sezónach nastrieľal veľa gólov, a taktiež tréner Zinedine Zidane.[32] Do trénerského kresla zasadol Julen Lopetegui, ktorého kvôli dohode s Realom prepustili od španielskej reprezentácie pár dní pred začiatkom majstrovstiev sveta v Rusku. Madridskému klubu sa ale v La Lige 2018 zatiaľ príliš nedarilo. Julen Lopetegui bol prepustený z Realu Madrid po prehre nad Barcelonou (1:5) a nahradil ho dočasný tréner Santiago Solari, ktorý hral v Reale Madrid v rokoch 2000-2005. Pod jeho vedením sa tím zdvihol. Podľa španielskych pravidiel musel klub stanoviť do pätnástich dní stáleho trénera. Pod Solarim, ako dočasným koučom, vyhral španielsky tím všetky zápasy, okrem iného porazil v Lige majstrov 5:0 Plzeň a Solari bol pred reprezentačnou prestávkou menovaný stálym trénerom. Zmluvu podpísal až do roku 2021. Prišiel však pokles formy a do Realu sa vracia Zinedine Zidane, ktorého príchod znamenal vzostup.[33] V letnom prestupovom okne do Realu Madrid prišla za 100 miliónov eur niekoľkoročná hviezda anglickej Premier League, Eden Hazard. Zatiaľ najväčší úspech druhej Zidanovej éry je majstrovský titul zo sezóny 2019/2020, ktorá bola silne poznačená pandémiou Covid-19. Po neúspešnej sezóne 2020/2021 Zidane z klubu odchádza a na jeho miesto z Evertonu FC prichádza staronový tréner španielskeho celku Carlo Ancelotti, pod ktorým tento veľkoklub získal vytúžený 10. titul v Lige Majstrov, La Décimu. Podarilo sa mu zopakovať úspech z predchádzajúceho angažmán a Real Madrid sa pod jeho vedením stal po 14. krát víťazom Ligy Majstrov. Navyše sa mu podarilo vyhrať aj 35. titul v domácej La Lige, čím sa stal prvým trénerom, ktorý dokázal triumfovať vo všetkých piatich najprestížnejších európskych ligách.

Úspechy

Národné

La Liga

  • Víťaz (36):

1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12, 2016/17, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Copa del Rey

  • Víťaz (20):

1904/05, 1905/06, 1906/07, 1907/08, 1916/17, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11, 2013/14, 2022/23

Supercopa de España

  • Víťaz (13):

1988/89, 1989/90, 1990/91, 1993/94, 1997/98, 2001/02, 2003/04, 2008/09, 2012/13, 2017/18, 2019/20, 2021/22, 2023/24

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA

  • Víťaz (8):

1960, 1998, 2002, 2014, 2016, 2017, 2018, 2022

Európsky pohár majstrov/Liga majstrov UEFA

  • Víťaz (14):

1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02, 2013/14, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2021/22

Pohár UEFA/Európska liga UEFA

  • Víťaz (2):

1984/85, 1985/86

Superpohár UEFA

  • Víťaz (5):

2002, 2014, 2016, 2017, 2022

História

Prezidenti

Roky Prezident
1900 – 1902 Julián Palacios
1902 – 1904 Juan Padrós
1904 – 1908 Carlos Padrós
1908 – 1916 Adolfo Meléndez
1916 – 1926 Pedro Parages
1926 – 1929 Luis de Urquijo
1929 – 1935 Luis Usera Bugallal
1935 – 1939 Rafael Sánchez-Guerra
 
Roky Prezident
1939 – 1940 Adolfo Meléndez
1940 – 1943 Antonio Santos Peralba
1943 – 1978 Santiago Bernabéu
1978 – 1985 Luis de Carlos
1985 – 1995 Ramón Mendoza
1995 – 2000 Lorenzo Sanz
2000 – 2006 Florentino Pérez
2006 Fernando Martín Álvarez
 
Roky Prezident
2006 Luis Gómez-Montejano
2006 – 2009 Ramón Calderón
2009 Vicente Boluda
2009 – súčasnosť Florentino Pérez

Aktuálna súpiska

Aktuálne k dátumu: 10. október 2022

# Pozícia Hráč
1 Belgicko B Thibaut Courtois
2 Španielsko O Dani Carvajal
3 Brazília O Éder Militão
4 Rakúsko O David Alaba
5 Španielsko O Jesús Vallejo
6 Španielsko O Nacho Fernández
7 Belgicko Ú Eden Hazard
8 Nemecko Z Toni Kroos
10 Chorvátsko Z Luka Modrić
11 Španielsko Ú Marco Asensio
12 Francúzsko Z Eduardo Camavinga
# Pozícia Hráč
13 Ukrajina B Andriy Lunin
15 Uruguaj Z Federico Valverde
16 Španielsko O Álvaro Odriozola
17 Španielsko Ú Lucas Vázquez
18 Francúzsko Z Aurélien Tchouameni
19 Španielsko Z Dani Ceballos
7 Brazília Ú Vinícius Júnior
21 Brazília Ú Rodrygo
22 Nemecko O Antonio Rüdiger
23 Francúzsko O Ferland Mendy
24 Dominikánska republika Ú Mariano Díaz


Hráči na hosťovaní:

Legendy

Letné prestupové obdobie sezóny 2022/2023

Prišli

Hráč Klub Cena
Francúzsko Aurélien Tchouameni AS Monaco 80 mil. €
Nemecko Antonio Rüdiger Chelsea FC Zadarmo
Španielsko Miguel Gutiérrez Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Antonio Blanco Real Madrid Castilla B-tím
Španielsko Álvaro Odriozola ACF Fiorentina Návrat z hosťovania
Španielsko Borja Mayoral AS Rím Návrat z hosťovania
Brazília Reinier Borussia Dortmund Návrat z hosťovania
Japonsko Kubo Takefusa RCD Mallorca Návrat z hosťovania
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF Návrat z hosťovania

Odišli

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.


Hráč Klub Cena
Brazília Casemiro Manchester United FC 70,65 mil. €
Španielsko Borja Mayoral Getafe FC 10 mil. €
Japonsko Kubo Takefusa Real Sociedad 6,5 mil. €
Španielsko Migel Gutiérrez Girona FC 4 mil. €
Španielsko Víctor Chust Cádiz CF 1 mil. €
Srbsko Luka Jović AFC Fiorentina Zadarmo

Toto je zoznam úspechov španielskeho futbalového klubu Real Madrid CF.

Trofeje v múzeu Real Madrid CF v Santiago Bernabéu

Národné

La Liga
  • Víťaz (32): 1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12.
  • 2. miesto (20): 1928/29, 1933/34, 1934/35, 1935/36, 1941/42, 1944/45, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1980/81, 1982/83, 1983/84, 1991/92, 1992/93, 1998/99, 2004/05, 2005/06, 2008 – 09, 2009 – 10, 2010 – 11
Copa del Rey
  • Víťaz (18): 1905, 1906, 1907, 1908, 1917, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11
  • 2. miesto (19): 1903, 1916, 1918, 1924, 1929, 1929/30, 1932/33, 1939/40, 1942/43, 1957/58, 1959/60, 1960/61, 1967/68, 1978/79, 1982/83, 1989/90, 1991/92, 2001/02, 2003/04
Supercopa de España
  • Víťaz (8): 1988, 1989, 1990, 1993, 1997, 2001, 2003, 2008.
  • 2. miesto (4): 1982, 1995, 2007, 2011
Copa Eva Duarte
  • Víťaz (1): 1947.
Copa de la Liga
  • Víťaz (1): 1984/85.
  • 2. miesto (1): 1982/83.

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA
  • Víťaz (3): 1960, 1998, 2002.
  • 2. miesto (2): 1966, 2000.
Pohár európskych majstrov/Liga majstrov
  • Víťaz (9): 1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02.
  • 2. miesto (3): 1961/62, 1963/64, 1980/81.
Pohár UEFA/Európska liga UEFA
  • Víťaz (2): 1984/85, 1985/86.
Pohár víťazov pohárov
  • 2. miesto (2): 1970/71, 1982/83.
Európsky superpohár
  • Víťaz (1): 2002.
  • 2. miesto (2): 1998, 2000.
Latinský pohár
  • Víťaz (2): 1955, 1957.
Pohár Iberoamericana
  • Víťaz (1): 1994.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
">

Toto je zoznam úspechov španielskeho futbalového klubu Real Madrid CF.

Trofeje v múzeu Real Madrid CF v Santiago Bernabéu

Národné

La Liga
  • Víťaz (32): 1931/32, 1932/33, 1953/54, 1954/55, 1956/57, 1957/58, 1960/61, 1961/62, 1962/63, 1963/64, 1964/65, 1966/67, 1967/68, 1968/69, 1971/72, 1974/75, 1975/76, 1977/78, 1978/79, 1979/80, 1985/86, 1986/87, 1987/88, 1988/89, 1989/90, 1994/95, 1996/97, 2000/01, 2002/03, 2006/07, 2007/08, 2011/12.
  • 2. miesto (20): 1928/29, 1933/34, 1934/35, 1935/36, 1941/42, 1944/45, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1980/81, 1982/83, 1983/84, 1991/92, 1992/93, 1998/99, 2004/05, 2005/06, 2008 – 09, 2009 – 10, 2010 – 11
Copa del Rey
  • Víťaz (18): 1905, 1906, 1907, 1908, 1917, 1933/34, 1935/36, 1945/46, 1946/47, 1961/62, 1969/70, 1973/74, 1974/75, 1979/80, 1981/82, 1988/89, 1992/93, 2010/11
  • 2. miesto (19): 1903, 1916, 1918, 1924, 1929, 1929/30, 1932/33, 1939/40, 1942/43, 1957/58, 1959/60, 1960/61, 1967/68, 1978/79, 1982/83, 1989/90, 1991/92, 2001/02, 2003/04
Supercopa de España
  • Víťaz (8): 1988, 1989, 1990, 1993, 1997, 2001, 2003, 2008.
  • 2. miesto (4): 1982, 1995, 2007, 2011
Copa Eva Duarte
  • Víťaz (1): 1947.
Copa de la Liga
  • Víťaz (1): 1984/85.
  • 2. miesto (1): 1982/83.

Medzinárodné

Interkontinentálny pohár/Majstrovstvá klubov FIFA
  • Víťaz (3): 1960, 1998, 2002.
  • 2. miesto (2): 1966, 2000.
Pohár európskych majstrov/Liga majstrov
  • Víťaz (9): 1955/56, 1956/57, 1957/58, 1958/59, 1959/60, 1965/66, 1997/98, 1999/00, 2001/02.
  • 2. miesto (3): 1961/62, 1963/64, 1980/81.
Pohár UEFA/Európska liga UEFA
  • Víťaz (2): 1984/85, 1985/86.
Pohár víťazov pohárov
  • 2. miesto (2): 1970/71, 1982/83.
Európsky superpohár
  • Víťaz (1): 2002.
  • 2. miesto (2): 1998, 2000.
Latinský pohár
  • Víťaz (2): 1955, 1957.
Pohár Iberoamericana
  • Víťaz (1): 1994.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.



Stránky
1 domov



in non-stub category C. This effectively moves it away from navigation categories to place it alongside other editing- and cleanup-related categories.

If you have some doubts or comments regarding any part of the process, do not hesitate to address them or ask for assistance at
may be useful.

  • Many articles are
    Írsko (ostrov)
    Údeniny
    Úmorie Severného ľadového oceánu
    Úmorie Stredozemného mora
    Úmrtia 1. apríla
    Úmrtia 1. februára
    Úmrtia 1. novembra
    Úmrtia 10. októbra
    Úmrtia 11. januára
    Úmrtia 11. septembra
    Úmrtia 12. augusta
    Úmrtia 12. februára
    Úmrtia 12. januára
    Úmrtia 12. mája
    Úmrtia 12. októbra
    Úmrtia 12. septembra
    Úmrtia 13. apríla
    Úmrtia 13. augusta
    Úmrtia 13. decembra
    Úmrtia 13. júla
    Úmrtia 13. októbra
    Úmrtia 13. septembra
    Úmrtia 14. apríla
    Úmrtia 14. mája
    Úmrtia 14. marca
    Úmrtia 15. decembra
    Úmrtia 15. marca
    Úmrtia 15. októbra
    Úmrtia 15. septembra
    Úmrtia 16. apríla
    Úmrtia 16. decembra
    Úmrtia 16. januára
    Úmrtia 16. mája
    Úmrtia 16. novembra
    Úmrtia 16. októbra
    Úmrtia 17. júla
    Úmrtia 17. mája
    Úmrtia 17. marca
    Úmrtia 18. apríla
    Úmrtia 18. januára
    Úmrtia 18. mája
    Úmrtia 18. novembra
    Úmrtia 19. februára
    Úmrtia 19. marca
    Úmrtia 19. októbra
    Úmrtia 2. januára
    Úmrtia 2. mája
    Úmrtia 2. októbra
    Úmrtia 2. septembra
    Úmrtia 20. januára
    Úmrtia 20. novembra
    Úmrtia 20. októbra
    Úmrtia 21. apríla
    Úmrtia 21. januára
    Úmrtia 21. marca
    Úmrtia 21. novembra
    Úmrtia 21. septembra
    Úmrtia 22. apríla
    Úmrtia 22. januára
    Úmrtia 22. novembra
    Úmrtia 22. októbra
    Úmrtia 22. septembra
    Úmrtia 23. júla
    Úmrtia 23. októbra
    Úmrtia 24. augusta
    Úmrtia 24. decembra
    Úmrtia 24. novembra
    Úmrtia 24. októbra
    Úmrtia 25. mája
    Úmrtia 25. novembra
    Úmrtia 25. septembra
    Úmrtia 26. mája
    Úmrtia 26. marca
    Úmrtia 26. októbra
    Úmrtia 27. apríla
    Úmrtia 27. februára
    Úmrtia 27. júna
    Úmrtia 27. marca
    Úmrtia 27. novembra
    Úmrtia 27. októbra
    Úmrtia 28. apríla
    Úmrtia 28. novembra
    Úmrtia 28. septembra
    Úmrtia 29. augusta
    Úmrtia 29. júla
    Úmrtia 29. novembra
    Úmrtia 3. apríla
    Úmrtia 3. júna
    Úmrtia 3. mája
    Úmrtia 3. novembra
    Úmrtia 3. októbra
    Úmrtia 30. júla
    Úmrtia 30. novembra
    Úmrtia 30. októbra
    Úmrtia 31. decembra
    Úmrtia 31. januára
    Úmrtia 31. októbra
    Úmrtia 4. apríla
    Úmrtia 4. augusta
    Úmrtia 4. mája
    Úmrtia 4. októbra
    Úmrtia 5. apríla
    Úmrtia 5. augusta
    Úmrtia 5. decembra
    Úmrtia 5. februára
    Úmrtia 5. júla
    Úmrtia 5. marca
    Úmrtia 6. decembra
    Úmrtia 6. februára
    Úmrtia 6. januára
    Úmrtia 6. marca
    Úmrtia 6. novembra
    Úmrtia 6. októbra
    Úmrtia 6. septembra
    Úmrtia 7. decembra
    Úmrtia 7. januára
    Úmrtia 7. novembra
    Úmrtia 7. októbra
    Úmrtia 8. decembra
    Úmrtia 8. marca
    Úmrtia 8. novembra
    Úmrtia 8. októbra
    Úmrtia 9. apríla
    Úmrtia 9. decembra
    Úmrtia 9. novembra
    Úmrtia 9. septembra
    Úmrtia v 10. rokoch 21. storočia
    Úmrtia v 1001
    Úmrtia v 1009
    Úmrtia v 1015
    Úmrtia v 1043
    Úmrtia v 1050
    Úmrtia v 1054
    Úmrtia v 1066
    Úmrtia v 1068
    Úmrtia v 1085
    Úmrtia v 1094
    Úmrtia v 1098
    Úmrtia v 1099
    Úmrtia v 1101
    Úmrtia v 1106
    Úmrtia v 1111
    Úmrtia v 1118
    Úmrtia v 1123
    Úmrtia v 1125
    Úmrtia v 1128
    Úmrtia v 1130
    Úmrtia v 1139
    Úmrtia v 1143
    Úmrtia v 1151
    Úmrtia v 1152
    Úmrtia v 1154
    Úmrtia v 1155
    Úmrtia v 1156
    Úmrtia v 1158
    Úmrtia v 1163
    Úmrtia v 1167
    Úmrtia v 117
    Úmrtia v 1171
    Úmrtia v 1176
    Úmrtia v 1178
    Úmrtia v 1179
    Úmrtia v 1180
    Úmrtia v 1182
    Úmrtia v 1184
    Úmrtia v 1186
    Úmrtia v 1187
    Úmrtia v 1189
    Úmrtia v 1190
    Úmrtia v 1192
    Úmrtia v 1194
    Úmrtia v 1195
    Úmrtia v 1198
    Úmrtia v 12. storočí
    Úmrtia v 1200
    Úmrtia v 1201
    Úmrtia v 1204
    Úmrtia v 1210
    Úmrtia v 1211
    Úmrtia v 1215
    Úmrtia v 1220
    Úmrtia v 1227
    Úmrtia v 1229
    Úmrtia v 1230
    Úmrtia v 1231
    Úmrtia v 1233
    Úmrtia v 1239
    Úmrtia v 1240
    Úmrtia v 1244
    Úmrtia v 1246
    Úmrtia v 1248
    Úmrtia v 1252
    Úmrtia v 1253
    Úmrtia v 1254
    Úmrtia v 1259
    Úmrtia v 1265
    Úmrtia v 1267
    Úmrtia v 1268
    Úmrtia v 1270
    Úmrtia v 1273
    Úmrtia v 1274
    Úmrtia v 1278
    Úmrtia v 1279
    Úmrtia v 1284
    Úmrtia v 1285
    Úmrtia v 1290
    Úmrtia v 1291
    Úmrtia v 1292
    Úmrtia v 1294
    Úmrtia v 1296
    Úmrtia v 1297
    Úmrtia v 1298
    Úmrtia v 130
    Úmrtia v 1300
    Úmrtia v 1302
    Úmrtia v 1303
    Úmrtia v 1305
    Úmrtia v 1306
    Úmrtia v 1307
    Úmrtia v 1308
    Úmrtia v 1310
    Úmrtia v 1311
    Úmrtia v 1312
    Úmrtia v 1313
    Úmrtia v 1314
    Úmrtia v 1316
    Úmrtia v 1318
    Úmrtia v 1320
    Úmrtia v 1322
    Úmrtia v 1323
    Úmrtia v 1324
    Úmrtia v 1325
    Úmrtia v 1326
    Úmrtia v 1327
    Úmrtia v 1330
    Úmrtia v 1332
    Úmrtia v 1333
    Úmrtia v 1336
    Úmrtia v 1337
    Úmrtia v 1339
    Úmrtia v 1343
    Úmrtia v 1344
    Úmrtia v 1346
    Úmrtia v 1348
    Úmrtia v 1349
    Úmrtia v 1354
    Úmrtia v 1356
    Úmrtia v 1357
    Úmrtia v 1358
    Úmrtia v 1362
    Úmrtia v 1363
    Úmrtia v 1365
    Úmrtia v 1366
    Úmrtia v 1370
    Úmrtia v 1373
    Úmrtia v 1374
    Úmrtia v 1375
    Úmrtia v 1377
    Úmrtia v 1378
    Úmrtia v 1379
    Úmrtia v 1380
    Úmrtia v 1381
    Úmrtia v 1386
    Úmrtia v 1389
    Úmrtia v 1391
    Úmrtia v 1393
    Úmrtia v 1394
    Úmrtia v 1395
    Úmrtia v 1397
    Úmrtia v 1398
    Úmrtia v 1399
    Úmrtia v 1400
    Úmrtia v 1403
    Úmrtia v 1405
    Úmrtia v 1407
    Úmrtia v 1410
    Úmrtia v 1412
    Úmrtia v 1415
    Úmrtia v 1416
    Úmrtia v 1418
    Úmrtia v 1419
    Úmrtia v 1420
    Úmrtia v 1421
    Úmrtia v 1423
    Úmrtia v 1425
    Úmrtia v 1429
    Úmrtia v 1432
    Úmrtia v 1433
    Úmrtia v 1434
    Úmrtia v 1435
    Úmrtia v 1437
    Úmrtia v 1438
    Úmrtia v 1439
    Úmrtia v 1442
    Úmrtia v 1443
    Úmrtia v 1447
    Úmrtia v 1452
    Úmrtia v 1455
    Úmrtia v 1460
    Úmrtia v 1462
    Úmrtia v 1464
    Úmrtia v 1465
    Úmrtia v 1466
    Úmrtia v 1467
    Úmrtia v 1469
    Úmrtia v 1470
    Úmrtia v 1471
    Úmrtia v 1475
    Úmrtia v 1478
    Úmrtia v 1480
    Úmrtia v 1483
    Úmrtia v 1485
    Úmrtia v 1487
    Úmrtia v 1488
    Úmrtia v 1489
    Úmrtia v 1490
    Úmrtia v 1493
    Úmrtia v 1494
    Úmrtia v 1498
    Úmrtia v 1499
    Úmrtia v 1501
    Úmrtia v 1504
    Úmrtia v 1505
    Úmrtia v 1506
    Úmrtia v 1507
    Úmrtia v 1508
    Úmrtia v 1509
    Úmrtia v 1510
    Úmrtia v 1512
    Úmrtia v 1514
    Úmrtia v 1515
    Úmrtia v 1516
    Úmrtia v 1517
    Úmrtia v 1519
    Úmrtia v 1520
    Úmrtia v 1521
    Úmrtia v 1524
    Úmrtia v 1526
    Úmrtia v 1528
    Úmrtia v 1529
    Úmrtia v 1530
    Úmrtia v 1534
    Úmrtia v 1535
    Úmrtia v 1537
    Úmrtia v 1538
    Úmrtia v 1539
    Úmrtia v 1541
    Úmrtia v 1542
    Úmrtia v 1545
    Úmrtia v 1547
    Úmrtia v 1548
    Úmrtia v 1550
    Úmrtia v 1551
    Úmrtia v 1554
    Úmrtia v 1555
    Úmrtia v 1556
    Úmrtia v 1557
    Úmrtia v 1558
    Úmrtia v 1559
    Úmrtia v 1561
    Úmrtia v 1562
    Úmrtia v 1563
    Úmrtia v 1567
    Úmrtia v 1569
    Úmrtia v 1570
    Úmrtia v 1572
    Úmrtia v 1574
    Úmrtia v 1575
    Úmrtia v 1577
    Úmrtia v 1578
    Úmrtia v 1579
    Úmrtia v 1580
    Úmrtia v 1581
    Úmrtia v 1582
    Úmrtia v 1583
    Úmrtia v 1584
    Úmrtia v 1585
    Úmrtia v 1586
    Úmrtia v 1587
    Úmrtia v 1588
    Úmrtia v 1589
    Úmrtia v 1590
    Úmrtia v 1591
    Úmrtia v 1593
    Úmrtia v 1595
    Úmrtia v 1596
    Úmrtia v 1598
    Úmrtia v 1599
    Úmrtia v 1600
    Úmrtia v 1601
    Úmrtia v 1603
    Úmrtia v 1604
    Úmrtia v 1605
    Úmrtia v 1606
    Úmrtia v 1607
    Úmrtia v 1608
    Úmrtia v 1609
    Úmrtia v 161
    Úmrtia v 1612
    Úmrtia v 1613
    Úmrtia v 1614
    Úmrtia v 1615
    Úmrtia v 1618
    Úmrtia v 1619
    Úmrtia v 1620
    Úmrtia v 1621
    Úmrtia v 1622
    Úmrtia v 1623
    Úmrtia v 1624
    Úmrtia v 1625
    Úmrtia v 1626
    Úmrtia v 1627
    Úmrtia v 1628
    Úmrtia v 1629
    Úmrtia v 1630
    Úmrtia v 1631
    Úmrtia v 1632
    Úmrtia v 1633
    Úmrtia v 1634
    Úmrtia v 1635
    Úmrtia v 1636
    Úmrtia v 1637
    Úmrtia v 1638
    Úmrtia v 1639
    Úmrtia v 1640
    Úmrtia v 1641
    Úmrtia v 1642
    Úmrtia v 1643
    Úmrtia v 1644
    Úmrtia v 1645
    Úmrtia v 1646
    Úmrtia v 1647
    Úmrtia v 1648
    Úmrtia v 1649
    Úmrtia v 1650
    Úmrtia v 1651
    Úmrtia v 1652
    Úmrtia v 1654
    Úmrtia v 1655
    Úmrtia v 1656
    Úmrtia v 1658
    Úmrtia v 1659
    Úmrtia v 1660
    Úmrtia v 1661
    Úmrtia v 1662
    Úmrtia v 1663
    Úmrtia v 1664
    Úmrtia v 1665
    Úmrtia v 1666
    Úmrtia v 1668
    Úmrtia v 1669
    Úmrtia v 1670
    Úmrtia v 1671
    Úmrtia v 1672
    Úmrtia v 1674
    Úmrtia v 1676
    Úmrtia v 1677
    Úmrtia v 1678
    Úmrtia v 1680
    Úmrtia v 1681
    Úmrtia v 1682
    Úmrtia v 1683
    Úmrtia v 1684
    Úmrtia v 1685
    Úmrtia v 1686
    Úmrtia v 1687
    Úmrtia v 1688
    Úmrtia v 1689
    Úmrtia v 169
    Úmrtia v 1690
    Úmrtia v 1691
    Úmrtia v 1692
    Úmrtia v 1693
    Úmrtia v 1694
    Úmrtia v 1695
    Úmrtia v 1696
    Úmrtia v 1697
    Úmrtia v 1698
    Úmrtia v 1699
    Úmrtia v 1700
    Úmrtia v 1702
    Úmrtia v 1703
    Úmrtia v 1704
    Úmrtia v 1705
    Úmrtia v 1706
    Úmrtia v 1707
    Úmrtia v 1708
    Úmrtia v 1709
    Úmrtia v 1710
    Úmrtia v 1711
    Úmrtia v 1712
    Úmrtia v 1713
    Úmrtia v 1714
    Úmrtia v 1716
    Úmrtia v 1717
    Úmrtia v 1719
    Úmrtia v 1720
    Úmrtia v 1722
    Úmrtia v 1723
    Úmrtia v 1724
    Úmrtia v 1725
    Úmrtia v 1727
    Úmrtia v 1728
    Úmrtia v 1729
    Úmrtia v 1731
    Úmrtia v 1733
    Úmrtia v 1734
    Úmrtia v 1735
    Úmrtia v 1736
    Úmrtia v 1737
    Úmrtia v 1738
    Úmrtia v 1739
    Úmrtia v 174
    Úmrtia v 1740
    Úmrtia v 1741
    Úmrtia v 1742
    Úmrtia v 1743
    Úmrtia v 1744
    Úmrtia v 1745
    Úmrtia v 1746
    Úmrtia v 1747
    Úmrtia v 1748
    Úmrtia v 1749
    Úmrtia v 1750
    Úmrtia v 1751
    Úmrtia v 1752
    Úmrtia v 1753
    Úmrtia v 1754
    Úmrtia v 1755
    Úmrtia v 1756
    Úmrtia v 1757
    Úmrtia v 1758
    Úmrtia v 1759
    Úmrtia v 1760
    Úmrtia v 1761
    Úmrtia v 1762
    Úmrtia v 1763
    Úmrtia v 1764
    Úmrtia v 1765
    Úmrtia v 1766
    Úmrtia v 1767
    Úmrtia v 1768
    Úmrtia v 1769
    Úmrtia v 177
    Úmrtia v 1770
    Úmrtia v 1771
    Úmrtia v 1772
    Úmrtia v 1773
    Úmrtia v 1774
    Úmrtia v 1775
    Úmrtia v 1776
    Úmrtia v 1777
    Úmrtia v 1778
    Úmrtia v 1779
    Úmrtia v 1780
    Úmrtia v 1781
    Úmrtia v 1782
    Úmrtia v 1783
    Úmrtia v 1784
    Úmrtia v 1785
    Úmrtia v 1786
    Úmrtia v 1787
    Úmrtia v 1788
    Úmrtia v 1789
    Úmrtia v 1790
    Úmrtia v 1791
    Úmrtia v 1792
    Úmrtia v 1793
    Úmrtia v 1794
    Úmrtia v 1795
    Úmrtia v 1796
    Úmrtia v 1797
    Úmrtia v 1798
    Úmrtia v 1799
    Úmrtia v 1800
    Úmrtia v 1801
    Úmrtia v 1802
    Úmrtia v 1803
    Úmrtia v 1804
    Úmrtia v 1805
    Úmrtia v 1807
    Úmrtia v 1808
    Úmrtia v 1809
    Úmrtia v 1810
    Úmrtia v 1811
    Úmrtia v 1812
    Úmrtia v 1813
    Úmrtia v 1814
    Úmrtia v 1816
    Úmrtia v 1817
    Úmrtia v 1818
    Úmrtia v 1819
    Úmrtia v 1820
    Úmrtia v 1821
    Úmrtia v 1822
    Úmrtia v 1823
    Úmrtia v 1824
    Úmrtia v 1825
    Úmrtia v 1826
    Úmrtia v 1827
    Úmrtia v 1829
    Úmrtia v 1830
    Úmrtia v 1831
    Úmrtia v 1832
    Úmrtia v 1833
    Úmrtia v 1834
    Úmrtia v 1835
    Úmrtia v 1836
    Úmrtia v 1838
    Úmrtia v 1839
    Úmrtia v 1840
    Úmrtia v 1841
    Úmrtia v 1842
    Úmrtia v 1843
    Úmrtia v 1844
    Úmrtia v 1845
    Úmrtia v 1846
    Úmrtia v 1847
    Úmrtia v 1848
    Úmrtia v 1849
    Úmrtia v 1850
    Úmrtia v 1851
    Úmrtia v 1852
    Úmrtia v 1853
    Úmrtia v 1854
    Úmrtia v 1855
    Úmrtia v 1856
    Úmrtia v 1857
    Úmrtia v 1858
    Úmrtia v 1859
    Úmrtia v 1861
    Úmrtia v 1862
    Úmrtia v 1863
    Úmrtia v 1864
    Úmrtia v 1866
    Úmrtia v 1868
    Úmrtia v 1869
    Úmrtia v 1870
    Úmrtia v 1871
    Úmrtia v 1872
    Úmrtia v 1873
    Úmrtia v 1875
    Úmrtia v 1877
    Úmrtia v 1878
    Úmrtia v 1880
    Úmrtia v 1881
    Úmrtia v 1882
    Úmrtia v 1883
    Úmrtia v 1884
    Úmrtia v 1886
    Úmrtia v 1887
    Úmrtia v 1888
    Úmrtia v 1889
    Úmrtia v 1890
    Úmrtia v 1891
    Úmrtia v 1892
    Úmrtia v 1893
    Úmrtia v 1895
    Úmrtia v 1896
    Úmrtia v 1897
    Úmrtia v 1898
    Úmrtia v 1899
    Úmrtia v 19. storočí
    Úmrtia v 1900
    Úmrtia v 1901
    Úmrtia v 1902
    Úmrtia v 1903
    Úmrtia v 1904
    Úmrtia v 1905
    Úmrtia v 1906
    Úmrtia v 1907
    Úmrtia v 1908
    Úmrtia v 1909
    Úmrtia v 1910
    Úmrtia v 1911
    Úmrtia v 1912
    Úmrtia v 1914
    Úmrtia v 1915
    Úmrtia v 1916
    Úmrtia v 1917
    Úmrtia v 1919
    Úmrtia v 1920
    Úmrtia v 1921
    Úmrtia v 1922
    Úmrtia v 1923
    Úmrtia v 1924
    Úmrtia v 1925
    Úmrtia v 1926
    Úmrtia v 1927
    Úmrtia v 1928
    Úmrtia v 1929
    Úmrtia v 1930
    Úmrtia v 1931
    Úmrtia v 1932
    Úmrtia v 1933
    Úmrtia v 1934
    Úmrtia v 1935
    Úmrtia v 1936
    Úmrtia v 1937
    Úmrtia v 1940
    Úmrtia v 1941
    Úmrtia v 1945
    Úmrtia v 1946
    Úmrtia v 1947
    Úmrtia v 1948
    Úmrtia v 1949
    Úmrtia v 1950
    Úmrtia v 1951
    Úmrtia v 1952
    Úmrtia v 1953
    Úmrtia v 1954
    Úmrtia v 1955
    Úmrtia v 1956
    Úmrtia v 1957
    Úmrtia v 1958
    Úmrtia v 1959
    Úmrtia v 196
    Úmrtia v 1960
    Úmrtia v 1961
    Úmrtia v 1965
    Úmrtia v 1966
    Úmrtia v 1967
    Úmrtia v 1968
    Úmrtia v 1970
    Úmrtia v 1971
    Úmrtia v 1972
    Úmrtia v 1974
    Úmrtia v 1975
    Úmrtia v 1976
    Úmrtia v 1978
    Úmrtia v 1979
    Úmrtia v 1980
    Úmrtia v 1982
    Úmrtia v 1983
    Úmrtia v 1984
    Úmrtia v 1985
    Úmrtia v 1986
    Úmrtia v 1987
    Úmrtia v 1988
    Úmrtia v 1989
    Úmrtia v 1990
    Úmrtia v 1994
    Úmrtia v 1995
    Úmrtia v 1996
    Úmrtia v 1997
    Úmrtia v 1998
    Úmrtia v 1999
    Úmrtia v 2000
    Úmrtia v 2003
    Úmrtia v 2004
    Úmrtia v 2007
    Úmrtia v 2008
    Úmrtia v 2009
    Úmrtia v 2010
    Úmrtia v 2011
    Úmrtia v 2012
    Úmrtia v 2014
    Úmrtia v 2016
    Úmrtia v 2017
    Úmrtia v 2020
    Úmrtia v 2022
    Úmrtia v 2023
    Úmrtia v 218
    Úmrtia v 253
    Úmrtia v 27
    Úmrtia v 3
    Úmrtia v 3. storočí
    Úmrtia v 305
    Úmrtia v 339
    Úmrtia v 350
    Úmrtia v 352
    Úmrtia v 363
    Úmrtia v 367
    Úmrtia v 378
    Úmrtia v 388
    Úmrtia v 40. rokoch 20. storočia
    Úmrtia v 440
    Úmrtia v 457
    Úmrtia v 474
    Úmrtia v 488
    Úmrtia v 5. storočí
    Úmrtia v 50
    Úmrtia v 52
    Úmrtia v 525
    Úmrtia v 533
    Úmrtia v 534
    Úmrtia v 538
    Úmrtia v 549
    Úmrtia v 565
    Úmrtia v 6. storočí pred Kr.
    Úmrtia v 615
    Úmrtia v 624
    Úmrtia v 633
    Úmrtia v 637
    Úmrtia v 67
    Úmrtia v 676
    Úmrtia v 68
    Úmrtia v 698
    Úmrtia v 7. storočí
    Úmrtia v 70
    Úmrtia v 70. rokoch 20. storočia
    Úmrtia v 717
    Úmrtia v 73
    Úmrtia v 743
    Úmrtia v 778
    Úmrtia v 781
    Úmrtia v 8. storočí
    Úmrtia v 80. rokoch 20. storočia
    Úmrtia v 801
    Úmrtia v 811
    Úmrtia v 814
    Úmrtia v 819
    Úmrtia v 820
    Úmrtia v 823
    Úmrtia v 833
    Úmrtia v 843
    Úmrtia v 845
    Úmrtia v 846
    Úmrtia v 868
    Úmrtia v 877
    Úmrtia v 879
    Úmrtia v 882
    Úmrtia v 892
    Úmrtia v 9. storočí
    Úmrtia v 9. storočí pred Kr.
    Úmrtia v 912
    Úmrtia v 929
    Úmrtia v 97
    Úmrtia v 972
    Úmrtia v 98
    Úmrtia v 986
    Úmrtia v 988
    Úmrtia v 992
    Úsťanský kraj
    Územné členenie cirkvi
    Územné nároky v Antarktíde
    Čajové výhonky
    Čas
    Časopriestor
    Časti Brna
    Časti Londýna
    Časti Prahy
    Čeľabinská oblasť
    Čeština
    Čechy
    Česi
    Česi podľa štátu
    Česká tabule
    České osobnosti
    České zoznamy
    Českí otužilci
    Česko-moravská subprovincie
    Česko-slovenské vojenské letectvo
    Česko-slovenské vojnové loďstvo
    Českomoravská vrchovina
    Čestní občania Košíc
    Čierne diery
    Čiernohorci
    Čiernohorské osobnosti
    Členovia AÚ
    Členovia Commonwealthu
    Členovia Kongresu Spojených štátov
    Členovia NATO
    Členovia Parlamentu Českej republiky
    Členovia posádok Medzinárodnej vesmírnej stanice
    Členovia skupiny Aerosmith
    Členovia Snemovne reprezentantov USA
    Členovia VONS
    Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1994
    Ľudia 19. storočia
    Ľudová hudba
    Šľachtiteľstvo
    Šablóny Česka
    Šablóny Španielska
    Šablóny Belize
    Šablóny Bieloruska
    Šablóny Césara
    Šablóny Chorvátska
    Šablóny Gruzínska
    Šablóny Litvy
    Šablóny Luxemburska
    Šablóny Moldavska
    Šablóny New Yorku
    Šablóny Ukrajiny
    Šablóny Vietnamu
    Šarišská vrchovina
    Šiitizmus
    Škóti
    Škótske osobnosti
    Škótske priezviská
    Školy ekonomického myslenia
    Školy na Floride
    Školy vo Vancouveri
    Školy vo Viedni
    Školy vo Vrútkach
    Školy vo Wisconsine
    Školy v Alabame
    Školy v Amsterdame
    Školy v Britskej Kolumbii
    Školy v Brne
    Školy v Bruseli
    Školy v Connecticute
    Školy v Illinois
    Školy v Kalifornii
    Školy v Košiciach
    Školy v Kyjeve
    Školy v Liberci
    Školy v Londýne
    Školy v Manitobe
    Školy v Marylande
    Školy v Massachusetts
    Školy v Michigane
    Školy v Minnesote
    Školy v Moskve
    Školy v New Jersey
    Školy v Novom Škótsku
    Školy v Ohiu
    Školy v Oklahome
    Školy v Olomouci
    Školy v Ontáriu
    Školy v Ostrave
    Školy v Ottawe
    Školy v Pardubiciach
    Školy v Pensylvánii
    Školy v Petrohrade
    Školy v Prahe
    Školy v Ríme
    Školy v Snine
    Školy v Stropkove
    Školy v Tel Avive
    Školy v Texase
    Školy v Toronte
    Školy v Trebišove
    Španielčina
    Španieli (etnikum)
    Španielske osobnosti
    Španielske priezviská
    Španielske výrazy
    Španielske zoznamy
    Španielsko
    Špeciálna teória relativity
    Športová terminológia
    Športové časopisy
    Športové štatistiky
    Športové akadémie
    Športové hymny
    Športové kluby
    Športové náčinie
    Športové ocenenia
    Športové organizácie
    Športové pravidlá
    Športové rebríčky
    Športové súťaže
    Športové televízne stanice
    Športové výhonky
    Športové zoznamy
    Športoviská
    Športoviská na Zimných olympijských hrách 2014
    Športy na Letných olympijských hrách 1948
    Športy na Letných olympijských hrách 1996
    Športy na Zimných olympijských hrách 1994
    Športy na Zimných olympijských hrách 2014
    Športy vzniknuté podľa štátu
    Šport na Barbadose
    Šport na Cookových ostrovoch
    Šport na Curaçae
    Šport na Floride
    Šport na Jamajke
    Šport na Kube
    Šport na Madagaskare
    Šport na Maldivách
    Šport na Slovensku v 1996
    Šport na Slovensku v 1997
    Šport na Slovensku v 1998
    Šport na Slovensku v 1999
    Šport na Slovensku v 2009
    Šport na Slovensku v 2011
    Šport na Ukrajine
    Šport podľa štátu
    Šport podľa kontinentu
    Šport podľa mesta
    Šport podľa roka
    Šport podľa typu
    Šport vo Fínsku
    Šport vo Francúzskej Guyane
    Šport vo Francúzsku
    Šport vo Swansea
    Šport vo Västerås
    Šport vo Växjö
    Šport vo Východnom Timore
    Šport vo Vaduze
    Šport vo Vancouveri
    Šport vo Vantaa
    Šport vo Varšave
    Šport vo Venezuele
    Šport vo Viedni
    Šport vo Vietname
    Šport vo Vigo
    Šport vo Vilniuse
    Šport vo Vladikavkaze
    Šport vo Vrútkach
    Šport vo Walese
    Šport vo Winnipegu
    Šport vo Winterthure
    Šport vo Wisconsine
    Šport v Česku
    Šport v Čiernej Hore
    Šport v Škótsku
    Šport v Španielsku
    Šport v Štokholme
    Šport v Ženeve
    Šport v 1848
    Šport v 1863
    Šport v 1864
    Šport v 1875
    Šport v 1877
    Šport v 1878
    Šport v 1880
    Šport v 1881
    Šport v 1882
    Šport v 1886
    Šport v 1887
    Šport v 1888
    Šport v 1889
    Šport v 1890
    Šport v 1891
    Šport v 1892
    Šport v 1893
    Šport v 1895
    Šport v 1896
    Šport v 1897
    Šport v 1898
    Šport v 1899
    Šport v 1900
    Šport v 1901
    Šport v 1902
    Šport v 1903
    Šport v 1904
    Šport v 1905
    Šport v 1906
    Šport v 1907
    Šport v 1908
    Šport v 1909
    Šport v 1910
    Šport v 1911
    Šport v 1912
    Šport v 1914
    Šport v 1915
    Šport v 1916
    Šport v 1917
    Šport v 1919
    Šport v 1920
    Šport v 1921
    Šport v 1922
    Šport v 1923
    Šport v 1924
    Šport v 1925
    Šport v 1926
    Šport v 1927
    Šport v 1928
    Šport v 1929
    Šport v 1930
    Šport v 1931
    Šport v 1932
    Šport v 1933
    Šport v 1934
    Šport v 1935
    Šport v 1936
    Šport v 1937
    Šport v 1940
    Šport v 1941
    Šport v 1945
    Šport v 1946
    Šport v 1947
    Šport v 1948
    Šport v 1949
    Šport v 1950
    Šport v 1951
    Šport v 1952
    Šport v 1953
    Šport v 1954
    Šport v 1955
    Šport v 1956
    Šport v 1957
    Šport v 1958
    Šport v 1959
    Šport v 1960
    Šport v 1961
    Šport v 1965
    Šport v 1966
    Šport v 1967
    Šport v 1968
    Šport v 1970
    Šport v 1971
    Šport v 1972
    Šport v 1974
    Šport v 1975
    Šport v 1976
    Šport v 1978
    Šport v 1979
    Šport v 1980
    Šport v 1982
    Šport v 1983
    Šport v 1984
    Šport v 1985
    Šport v 1986
    Šport v 1987
    Šport v 1988
    Šport v 1989
    Šport v 1990
    Šport v 1994
    Šport v 1995
    Šport v 1996
    Šport v 1997
    Šport v 1998
    Šport v 1999
    Šport v 2000
    Šport v 2003
    Šport v 2004
    Šport v 2007
    Šport v 2008
    Šport v 2009
    Šport v 2010
    Šport v 2011
    Šport v 2012
    Šport v 2014
    Šport v 2016
    Šport v 2017
    Šport v 2020
    Šport v 2022
    Šport v 2023
    Šport v 2026
    Šport v Afganistane
    Šport v Afrike
    Šport v Alžírsku
    Šport v Albánsku
    Šport v Almería
    Šport v Amsterdame
    Šport v Anaheime
    Šport v Anglicku
    Šport v Angole
    Šport v Anguille
    Šport v Arizone
    Šport v Arménsku
    Šport v Arte
    Šport v Aténach
    Šport v Azerbajdžane
    Šport v Bærume
    Šport v Břeclavi
    Šport v Bahrajne
    Šport v Bangladéši
    Šport v Barcelone
    Šport v Belfaste
    Šport v Belize
    Šport v Bergene
    Šport v Berlíne
    Šport v Berne
    Šport v Białystoku
    Šport v Bielorusku
    Šport v Bilbau
    Šport v Bolívii
    Šport v Boltone
    Šport v Botswane
    Šport v Brazílii
    Šport v Brezne
    Šport v Britskej Kolumbii
    Šport v Brne
    Šport v Bruneji
    Šport v Buckinghamshire
    Šport v Bukurešti
    Šport v Bulharsku
    Šport v Burkine
    Šport v Cádize
    Šport v Cardiffe
    Šport v Celje
    Šport v Chanty-Mansijsku
    Šport v Chebe
    Šport v Chorvátsku
    Šport v Columbuse (Ohio)
    Šport v Connecticute
    Šport v Coventry
    Šport v Düsseldorfe
    Šport v Debrecíne
    Šport v Des Moines
    Šport v Detroite
    Šport v Drammene
    Šport v Dubline
    Šport v Dudelange
    Šport v Egypte
    Šport v Ekvádore
    Šport v Espoo
    Šport v Estónsku
    Šport v Eswatini
    Šport v Gävle
    Šport v Gabone
    Šport v Ghane
    Šport v Gibraltáre
    Šport v Glasgowe
    Šport v Grenade
    Šport v Gruzínsku
    Šport v Guadeloupe
    Šport v Guinei-Bissau
    Šport v Halmstade
    Šport v Havířove
    Šport v Havane
    Šport v Hesensku
    Šport v Holandsku
    Šport v Hondurase
    Šport v Illinoise
    Šport v Iráne
    Šport v Iraku
    Šport v Istanbule
    Šport v Jönköpingu
    Šport v Jersey
    Šport v Jordánsku
    Šport v Južnej Amerike
    Šport v Juhočeskom kraji
    Šport v KĽDR
    Šport v Kalifornii
    Šport v Kamerune
    Šport v Kapskom Meste
    Šport v Karibiku
    Šport v Karlsruhe
    Šport v Katalánsku
    Šport v Kaunase
    Šport v Kazachstane
    Šport v Keni
    Šport v Kladne
    Šport v Košiciach
    Šport v Kodani
    Šport v Kosove
    Šport v Kostarike
    Šport v Královohradeckom kraji
    Šport v Krasnodare
    Šport v Krasnojarsku
    Šport v Kuopiu
    Šport v Kyjeve
    Šport v Líbyi
    Šport v Laose
    Šport v Larviku
    Šport v Leeds
    Šport v Lesothe
    Šport v Libérii
    Šport v Libanone
    Šport v Liberci
    Šport v Lille
    Šport v Linköpingu
    Šport v Lipsku
    Šport v Litvínove
    Šport v Litve
    Šport v Londýne
    Šport v Lotyšsku
    Šport v Luxembursku
    Šport v Luzerne
    Šport v Maine
    Šport v Malajzii
    Šport v Mali
    Šport v Malmö
    Šport v Manitobe
    Šport v Maribore
    Šport v Maroku
    Šport v Martiniku
    Šport v Massachusetts
    Šport v Melbourne
    Šport v Merseyside
    Šport v Miami
    Šport v Michalovciach
    Šport v Michigane
    Šport v Miláne
    Šport v Minnesote
    Šport v Minsku
    Šport v Mjanmarsku
    Šport v Modene
    Šport v Moldavsku
    Šport v Molde
    Šport v Mongolsku
    Šport v Montevideu
    Šport v Moskve
    Šport v Naí Dillí
    Šport v NDR
    Šport v Nepále
    Šport v New Jersey
    Šport v New Yorku
    Šport v Nižnekamsku
    Šport v Nikózii
    Šport v Norrköpingu
    Šport v Nottinghame (Anglicko)
    Šport v Novom Škótsku
    Šport v Novom Sade
    Šport v Ohiu
    Šport v Olomouci
    Šport v Ománe
    Šport v Ontáriu
    Šport v Osake
    Šport v Osle
    Šport v Ostrave
    Šport v Ottawe
    Šport v Oulu
    Šport v Přerove
    Šport v Pakistane
    Šport v Pamplone
    Šport v Pardubiciach
    Šport v Patre
    Šport v Pensylvánii
    Šport v Petrohrade
    Šport v Pittsburghu
    Šport v Plzeňskom kraji
    Šport v Plzni
    Šport v Podgorici
    Šport v Portoriku
    Šport v Prahe
    Šport v Prištine
    Šport v Prostějove
    Šport v Râmnicu Vâlcea
    Šport v Réunione
    Šport v Ríme
    Šport v Rakúsku
    Šport v Reykjavíku
    Šport v Rige
    Šport v Rio de Janeiro
    Šport v Rumunsku
    Šport v Sýrii
    Šport v Salt Lake City
    Šport v San Juan (Portoriko)
    Šport v Saskatoone
    Šport v Senegale
    Šport v Severnom Macedónsku
    Šport v Sheffielde
    Šport v Singapure
    Šport v Skellefteå
    Šport v Skopje
    Šport v Slovinsku
    Šport v Snine
    Šport v South Yorkshire
    Šport v Sovietskom zväze
    Šport v Splite
    Šport v Srbsku
    Šport v St. Catharines
    Šport v St. Louis
    Šport v Suriname
    Šport v Sydney
    Šport v Tórshavne
    Šport v Tønsbergu
    Šport v Tadžikistane
    Šport v Taliansku
    Šport v Tallinne
    Šport v Tel Avive
    Šport v Tepliciach
    Šport v Texase
    Šport v Thajsku
    Šport v Togu
    Šport v Tokiu
    Šport v Toronte
    Šport v Toulouse
    Šport v Trebišove
    Šport v Trondheime
    Šport v Turkménsku
    Šport v Turku
    Šport v Ufe
    Šport v Uherskom Hradišti
    Šport v Uppsale
    Šport v USA
    Šport v Záhrebe
    Šport v Zabrze
    Šport v Zaragoze
    Šport v Zimbabwe
    Šport v Zlíne
    Šport v Znojme
    Štátna správa v USA
    Štátne hranice
    Štátne súdy v Louisiane
    Štátne súdy v Texase
    Štátne symboly Česka
    Štátne symboly Čiernej Hory
    Štátne symboly Azerbajdžanu
    Štátne symboly Fínska
    Štátne symboly Kazachstanu
    Štátne symboly Rumunska
    Štátne symboly USA
    Štátne symboly Vietnamu
    Štátni tajomníci Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
    Štatistická fyzika
    Štokholmská univerzita
    Štruktúra Zeme
    Šumavské podhůří
    Švédsko
    Ťumenská oblasť
    Żywiecke Beskydy
    Železné hory
    Ženský futbal
    Žiarenie
    Židia vo Viedni
    Židovská teológia
    Židovské komunity na Morave
    Židovské komunity v Afrike
    Židovský folklór
    Židovský odboj počas 2. svetovej vojny
    , and have no articles placed in it. An example would be
    . The differences between B1, B3 and B4 games are mainly the stake and prizes as defined in the above table. Category B2 games –
    .asp?idk=232
    0. roky 12. storočia
    0. roky 19. storočia
    0. roky 3. storočia
    0. roky 5. storočia
    0. roky 6. storočia pred Kr.
    0. roky 7. storočia
    0. roky 8. storočia
    0. roky 9. storočia
    0. roky 9. storočia pred Kr.
    1. apríl
    1. február
    1. január
    1. máj
    1. marec
    1. november
    1. október
    1. september
    10. apríl
    10. február
    10. január
    10. máj
    10. marec
    10. november
    10. október
    10. roky 12. storočia
    10. roky 19. storočia
    10. roky 21. storočia podľa štátu
    10. roky 21. storočia v Ázii
    10. roky 21. storočia v Afrike
    10. roky 21. storočia v Európe
    10. roky 21. storočia v Južnej Amerike
    10. roky 21. storočia v Oceánii
    10. roky 21. storočia v Severnej Amerike
    10. roky 3. storočia
    10. roky 5. storočia
    10. roky 6. storočia pred Kr.
    10. roky 7. storočia
    10. roky 8. storočia
    10. roky 9. storočia
    10. roky 9. storočia pred Kr.
    10. september
    11. apríl
    11. február
    11. január
    11. máj
    11. marec
    11. november
    11. október
    11. september
    12. apríl
    12. február
    12. január
    12. máj
    12. marec
    12. november
    12. október
    12. september
    13. apríl
    13. február
    13. január
    13. máj
    13. marec
    13. november
    13. október
    13. september
    14. apríl
    14. február
    14. január
    14. máj
    14. marec
    14. november
    14. október
    14. september
    15. apríl
    15. február
    15. január
    15. máj
    15. marec
    15. november
    15. október
    15. september
    16. apríl
    16. február
    16. január
    16. máj
    16. marec
    16. november
    16. október
    16. september
    17. apríl
    17. február
    17. január
    17. máj
    17. marec
    17. november
    17. október
    17. september
    1788 podľa štátu
    1788 v Severnej Amerike
    1792 v USA
    18. apríl
    18. február
    18. január
    18. máj
    18. marec
    18. november
    18. október
    18. september
    1848 podľa štátu
    1848 v Európe
    1849 podľa štátu
    1849 v Európe
    1863 podľa štátu
    1863 v Severnej Amerike
    1899 na Slovensku
    19. apríl
    19. február
    19. január
    19. máj
    19. marec
    19. november
    19. október
    19. september
    19. storočie podľa štátu
    19. storočie v Európe
    19. storočie v Severnej Amerike
    1911 podľa štátu
    1911 v Európe
    1921 podľa štátu
    1921 v Európe
    1922 podľa štátu
    1922 v Európe
    1925 podľa štátu
    1925 v Európe
    1926 podľa štátu
    1926 v Európe
    1929 podľa štátu
    1929 v Európe
    1933 podľa štátu
    1933 v Európe
    1935 podľa štátu
    1935 v Európe
    1937 podľa štátu
    1937 v Európe
    1940
    1941
    1941 na Slovensku
    1942
    1943
    1944
    1945
    1945 na Slovensku
    1946
    1946 podľa štátu
    1946 v Európe
    1947
    1947 podľa štátu
    1947 v Európe
    1948
    1948 podľa štátu
    1948 v Európe
    1949
    1949 podľa štátu
    1949 v Afrike
    1949 v Európe
    1950 podľa štátu
    1950 v Európe
    1951 podľa štátu
    1951 v Európe
    1954 podľa štátu
    1954 v Európe
    1955 podľa štátu
    1955 v Ázii
    1955 v Európe
    1955 v Severnej Amerike
    1956 podľa štátu
    1956 v Európe
    1957 podľa štátu
    1957 v Európe
    1958 podľa štátu
    1958 v Európe
    1960 podľa štátu
    1960 v Európe
    1960 v Južnej Amerike
    1961 na Slovensku
    1965 v náboženstve
    1966 podľa štátu
    1966 v Európe
    1967 podľa štátu
    1967 v Ázii
    1967 v Afrike
    1967 v Európe
    1967 v Severnej Amerike
    1968 podľa štátu
    1968 v Európe
    1970
    1971
    1971 podľa štátu
    1971 v Európe
    1972
    1972 na Slovensku
    1972 podľa štátu
    1972 v Ázii
    1972 v Európe
    1973
    1974
    1974 podľa štátu
    1974 v Európe
    1975
    1975 na Slovensku
    1975 podľa štátu
    1975 v Ázii
    1975 v Európe
    1975 v Severnej Amerike
    1976
    1976 podľa štátu
    1976 v Európe
    1976 v Severnej Amerike
    1977
    1978
    1978 podľa štátu
    1978 v Afrike
    1978 v Európe
    1979
    1979 podľa štátu
    1979 v Európe
    1980
    1980 podľa štátu
    1980 v Európe
    1981
    1982
    1982 podľa štátu
    1982 v Ázii
    1982 v Európe
    1983
    1983 podľa štátu
    1983 v Ázii
    1983 v Afrike
    1983 v Európe
    1984
    1984 podľa štátu
    1984 v Európe
    1984 v Severnej Amerike
    1985
    1985 podľa štátu
    1985 v Ázii
    1985 v Európe
    1986
    1986 podľa štátu
    1986 v Ázii
    1986 v Európe
    1986 v Južnej Amerike
    1986 v Oceánii
    1987
    1987 podľa štátu
    1987 v Európe
    1988
    1988 podľa štátu
    1988 v Ázii
    1988 v Európe
    1988 v Severnej Amerike
    1989
    1989 podľa štátu
    1989 v Európe
    1989 v Severnej Amerike
    1990 na Slovensku
    1990 podľa štátu
    1990 v Ázii
    1990 v Európe
    1990 v Južnej Amerike
    1990 v Poľsku
    1990 v Severnej Amerike
    1994 podľa štátu
    1994 v Európe
    1994 v Južnej Amerike
    1994 v Severnej Amerike
    1995 podľa štátu
    1995 v Európe
    1995 v Južnej Amerike
    1995 v Severnej Amerike
    1996 podľa štátu
    1996 v Ázii
    1996 v Afrike
    1996 v Európe
    1996 v Južnej Amerike
    1996 v Severnej Amerike
    1997 podľa štátu
    1997 v Ázii
    1997 v Európe
    1997 v Južnej Amerike
    1998 podľa štátu
    1998 v Ázii
    1998 v Európe
    1998 v Južnej Amerike
    1998 v Severnej Amerike
    1998 v Strednej Amerike
    1999 podľa štátu
    1999 v Ázii
    1999 v Afrike
    1999 v Európe
    1999 v Južnej Amerike
    1999 v Oceánii
    1999 v Severnej Amerike
    2. apríl
    2. február
    2. január
    2. máj
    2. marec
    2. november
    2. október
    2. september
    20. apríl
    20. február
    20. január
    20. máj
    20. marec
    20. november
    20. október
    20. roky 12. storočia
    20. roky 19. storočia
    20. roky 3. storočia
    20. roky 5. storočia
    20. roky 6. storočia pred Kr.
    20. roky 7. storočia
    20. roky 8. storočia
    20. roky 9. storočia
    20. roky 9. storočia pred Kr.
    20. september
    20. storočie vo Fínsku
    2000 podľa štátu
    2000 v Ázii
    2000 v Afrike
    2000 v Európe
    2000 v Južnej Amerike
    2000 v Severnej Amerike
    2003 podľa štátu
    2003 v Ázii
    2003 v Afrike
    2003 v Európe
    2003 v Južnej Amerike
    2003 v Severnej Amerike
    2004 podľa štátu
    2004 v Ázii
    2004 v Afrike
    2004 v Európe
    2004 v Južnej Amerike
    2004 v Oceánii
    2004 v Severnej Amerike
    2007 podľa štátu
    2007 v Ázii
    2007 v Afrike
    2007 v Európe
    2007 v Južnej Amerike
    2007 v Severnej Amerike
    2008 podľa štátu
    2008 v Ázii
    2008 v Európe
    2008 v Južnej Amerike
    2008 v Severnej Amerike
    2009 podľa štátu
    2009 v Ázii
    2009 v Afrike
    2009 v Európe
    2009 v Južnej Amerike
    2009 v Severnej Amerike
    2010
    2010 podľa štátu
    2010 v Ázii
    2010 v Afrike
    2010 v Európe
    2010 v Južnej Amerike
    2010 v Severnej Amerike
    2011
    2011 podľa štátu
    2011 v Ázii
    2011 v Európe
    2011 v Južnej Amerike
    2011 v Severnej Amerike
    2012
    2012 podľa štátu
    2012 v Ázii
    2012 v Afrike
    2012 v Európe
    2012 v Južnej Amerike
    2012 v Severnej Amerike
    2013
    2014
    2014 podľa štátu
    2014 v Ázii
    2014 v Afrike
    2014 v Európe
    2014 v Južnej Amerike
    2014 v Oceánii
    2014 v Severnej Amerike
    2015
    2016
    2016 podľa štátu
    2016 v Ázii
    2016 v Afrike
    2016 v Európe
    2016 v Južnej Amerike
    2016 v Severnej Amerike
    2017
    2017 podľa štátu
    2017 v Ázii
    2017 v Afrike
    2017 v Európe
    2017 v Južnej Amerike
    2017 v Oceánii
    2017 v Severnej Amerike
    2018
    2019
    2020 podľa štátu
    2020 v Ázii
    2020 v Európe
    2020 v Oceánii
    2020 v Severnej Amerike
    2022 podľa štátu
    2022 v Ázii
    2022 v Afrike
    2022 v Európe
    2022 v Severnej Amerike
    2023 podľa štátu
    2023 v Ázii
    2023 v Afrike
    2023 v Európe
    2023 v Severnej Amerike
    2026 podľa štátu
    2026 v Európe
    21. apríl
    21. február
    21. január
    21. máj
    21. marec
    21. november
    21. október
    21. september
    21. storočie vo Fínsku
    22. apríl
    22. február
    22. január
    22. máj
    22. marec
    22. november
    22. október
    22. september
    23. apríl
    23. február
    23. január
    23. máj
    23. marec
    23. november
    23. október
    23. september
    24. apríl
    24. február
    24. január
    24. máj
    24. marec
    24. november
    24. október
    24. september
    25. apríl
    25. február
    25. január
    25. máj
    25. marec
    25. november
    25. október
    25. september
    26. apríl
    26. február
    26. január
    26. máj
    26. marec
    26. november
    26. október
    26. september
    27. apríl
    27. február
    27. január
    27. máj
    27. marec
    27. november
    27. október
    27. september
    28. apríl
    28. február
    28. január
    28. máj
    28. marec
    28. november
    28. október
    28. september
    29. apríl
    29. február
    29. január
    29. máj
    29. marec
    29. november
    29. október
    29. september
    3. apríl
    3. február
    3. január
    3. máj
    3. marec
    3. november
    3. október
    3. september
    30. apríl
    30. január
    30. máj
    30. marec
    30. november
    30. október
    30. roky 12. storočia
    30. roky 19. storočia
    30. roky 3. storočia
    30. roky 5. storočia
    30. roky 6. storočia pred Kr.
    30. roky 7. storočia
    30. roky 8. storočia
    30. roky 9. storočia
    30. roky 9. storočia pred Kr.
    30. september
    31. január
    31. máj
    31. marec
    31. október
    4. apríl
    4. február
    4. január
    4. máj
    4. marec
    4. november
    4. október
    4. september
    40. roky 12. storočia
    40. roky 19. storočia
    40. roky 20. storočia podľa štátu
    40. roky 20. storočia v Afrike
    40. roky 20. storočia v Európe
    40. roky 20. storočia v Poľsku
    40. roky 20. storočia v Severnej Amerike
    40. roky 3. storočia
    40. roky 5. storočia
    40. roky 6. storočia pred Kr.
    40. roky 7. storočia
    40. roky 8. storočia
    40. roky 9. storočia
    40. roky 9. storočia pred Kr.
    5. apríl
    5. február
    5. január
    5. máj
    5. marec
    5. november
    5. október
    5. september
    50. roky 12. storočia
    50. roky 19. storočia
    50. roky 3. storočia
    50. roky 5. storočia
    50. roky 6. storočia pred Kr.
    50. roky 7. storočia
    50. roky 8. storočia
    50. roky 9. storočia
    50. roky 9. storočia pred Kr.
    6. apríl
    6. február
    6. január
    6. máj
    6. marec
    6. november
    6. október
    6. september
    60. roky 12. storočia
    60. roky 19. storočia
    60. roky 3. storočia
    60. roky 5. storočia
    60. roky 6. storočia pred Kr.
    60. roky 7. storočia
    60. roky 8. storočia
    60. roky 9. storočia
    60. roky 9. storočia pred Kr.
    7. apríl
    7. február
    7. január
    7. máj
    7. marec
    7. november
    7. október
    7. september
    70. roky 12. storočia
    70. roky 19. storočia
    70. roky 20. storočia podľa štátu
    70. roky 20. storočia v Ázii
    70. roky 20. storočia v Afrike
    70. roky 20. storočia v Európe
    70. roky 20. storočia v Severnej Amerike
    70. roky 3. storočia
    70. roky 5. storočia
    70. roky 6. storočia pred Kr.
    70. roky 7. storočia
    70. roky 8. storočia
    70. roky 9. storočia
    70. roky 9. storočia pred Kr.
    8. apríl
    8. február
    8. január
    8. máj
    8. marec
    8. november
    8. október
    8. september
    80. roky 12. storočia
    80. roky 19. storočia
    80. roky 20. storočia podľa štátu
    80. roky 20. storočia v Ázii
    80. roky 20. storočia v Afrike
    80. roky 20. storočia v Európe
    80. roky 20. storočia v Južnej Amerike
    80. roky 20. storočia v Oceánii
    80. roky 20. storočia v Severnej Amerike
    80. roky 3. storočia
    80. roky 5. storočia
    80. roky 6. storočia pred Kr.
    80. roky 7. storočia
    80. roky 8. storočia
    80. roky 9. storočia
    80. roky 9. storočia pred Kr.
    9. apríl
    9. február
    9. január
    9. máj
    9. marec
    9. november
    9. október
    9. september
    90. roky 12. storočia
    90. roky 19. storočia
    90. roky 3. storočia
    90. roky 5. storočia
    90. roky 6. storočia pred Kr.
    90. roky 7. storočia
    90. roky 8. storočia
    90. roky 9. storočia
    90. roky 9. storočia pred Kr.
    :