Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Manchester United
Celý názov	Manchester United F.C.
Založený	1878, ako Newton Heath LYR FC
Štadión	Old Trafford Manchester
Kapacita	74879
Majiteľ	Malcolm Glazer
Predseda	Joel & Avram Glazer
Tréner	Erik ten Hag
Liga	FA Premier League
2022/2023	3. miesto (z 20)
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Manchester United je anglický futbalový klub hrajúci Premier League. Je to vôbec najúspešnejší anglický futbalový klub v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je Old Trafford v severoanglickom Manchesteri. Klub bol založený pod menom Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 a do ligy vstúpil v roku 1892. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete.

Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra 1986, keď sa stal manažérom Sir Alex Ferguson, vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku 1968 sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazil Benficu 4:1. Druhý európsky titul získali v roku 1999 ako súčasť slávneho treble a tretí v roku 2008. V roku 2009 neuspeli vo finále proti Barcelone. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v FA Cupe, ktorý vyhral celkovo 12-krát.

Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie G-14, ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v Európe a v súčasnosti ju nahradila Európska asociácia klubov.

Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United 6. novembra 1986 keď opustil Aberdeen a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho Rona Atkinsona. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho.

Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru Olem Gunnarom Solskjaerom do konca prebiehajúcej sezóny 2018/2019.^[1]

Aktuálna súpiska

História

Prvé roky (1878 – 1945)

Klub vznikol ako Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku 1893 presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na Newton Heath F.C. . Na začiatku roku 1902 bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku 2010 predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér Birminghamského denníka, keď po prehre 4:1 s WBA napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky.

Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka 1902, oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z Talianska, povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak 26. apríla 1902 oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu.

Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo 28. septembra 1903 rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z Grimsby Town v roku 1904 a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku 1914 a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia.

Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku 1908 vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný Manchester City zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na Sheffieldom United začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom Aston Villou.

Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión Old Trafford. Prvý zápas tam odohrali 19. februára 1910 proti Liverpoolu keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12.

Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku 1922 zostúpil do Druhej divízie. V roku 1925 opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku 1931 späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku 1934 keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím 2. svetovej vojny opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto.

Busbyho roky (1945 – 1969)

V roku 1945 nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford Matt Busby. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch 1947, 1948 a 1949 na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi.

Charlie Mitten ušiel do Kolumbie hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku 1952 získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako Roger Byrne, Bill Foulkes, Mark Jones a Dennis Viollet zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne 1956 opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník Duncan Edwards. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku 1953 ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v Európskom pohári majstrov po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť Chelsea. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil Real Madrid. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na Maine Road belgického majstra Anderlecht. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom.

V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v Mníchove, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade. Pri mníchovskej leteckej katastrofe 6. februára 1958, prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Matt Busby, ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu.

Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s Boltonom Wanderers. Na konci sezóny navrhla UEFA, aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra Wolverhamptonu aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste.

Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako Denis Law alebo Pat Crerand ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z Belfastu George Best. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku 1963 FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch 1965 a 1967. United v roku 1968 vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili Eusébiovu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre Európskeho hráča roku. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku 1969. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United Wilf McGuinness.

1969 – 1986

V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete 1971 opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand.

United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s Celticom Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal Frank O’Farrell. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku 1972 sa stal manažérom Tommy Docherty. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako Lou Macari, Stewart Houston a Brian Greenhoff prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio.

Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý Steve Coppell, ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu Tranmare Rovers. V roku 1976 sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol Southamptonu. V roku 1977 sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta.

V lete 1977 nahradil Dochertyho Dave Sexton, pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s Arsenalom. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku 1981 aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade.

Nahradil ho skvelý Ron Atkinson. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol Bryana Robsona z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako Jesper Olsen, Paul McGrath a Gordon Strachan, ktorý hrali po boku mladíkov ako Norman Whiteside a Mark Hughes. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch 1983 a 1985 a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri 1986 na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený.

Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998)

Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase 8. novembra 1986 proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom Brianom McClairom, ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne.

Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka 1990 údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s Nottinghamom Forest. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 Crystal Palace v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále Ligového pohára v ktorom podľahol Sheffieldu Wednesday, pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii Pohár víťazov pohárov keď vo finále v Rotterdame porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o Európsky superpohár v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov Crvenu Zvezdu Belehrad 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku 1992 nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0.

Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku 1991 klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov.

V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár Peter Schmeichel, ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za Leedsom v strede s fantastickým Francúzom Ericom Cantonom. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť Denisa Irwina, a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku 1993, získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď 20. januára 1994 zomrel bývalý manažér Matt Busby.

Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli Evertonu. Z Newcastlu prišiel Andy Cole za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako Paul Ince, Andrei Kanchelskis a Mark Hughes a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako David Beckham, Gary Neville, Phil Neville a Paul Scholes. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri 1995, sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát.

V júli 1996 odišiel kapitán Steve Bruce do Birminghamu City a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený Teddy Sheringham a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu.

Treble (1998 – 99)

Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a Ligu majstrov v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil Tottenham 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili Bayern Mníchov v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v Tokiu proti Palmeirasu 1:0.

Po treble (1999 – 2013)

Manchester vyhral ligu v rokoch 2000 aj 2001, no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil Majstrovstiev sveta klubov v Brazílii na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal Rio Ferdinand kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku 2004 vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili Millwall.

Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec Ruud van Nistelrooy. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom Malcolmom Glazerom 12. mája 2005. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu.

Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako Gabriel Heinze, Alan Smith, Ryan Giggs a Paul Scholes. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z Wiganu 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad Charltonom si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom.

V júli 2006 oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári 2007 prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník Henrik Larsson a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s AC Miláno po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne.

V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. 11. mája 2008 však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako AS Rím či FC Barcelona. V moskovskom finále 21. mája 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona.

Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester Community Shield, keď porazil vo finále víťaza FA Cupu Portsmouth 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. 21. decembra pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v Japonsku. Vo finále porazil ekvádorsky klub LDU Quito 1:0 po góle Wayna Rooneyho. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. 16. mája zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. 27. mája 2009 však prehrali v Rímskom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali Samuel Eto’o a Lionel Messi. Toto finále bolo posledným v drese United pre Carlosa Téveza, ktorému skončilo 30. júna hosťovanie a pre Cristiana Ronalda, ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako Michael Owen, ktorý prišiel zadarmo, Antonio Valencia za 17 miliónov z Wiganu a Gabriel Obertan za 3 milióny z Bordeaux.

Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti Burnley na Turf Moor. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na Anfield Road rezultoval do prehry 0:2. 3. novembra 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu CSKA. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s Wolfsburgom, v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. 3. januára 2010 zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City Roberto Mancini sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom AC Miláno. V prvom zápase na San Sire vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval.

United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.^[2] Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.^[3][4]

2013 – súčasnosť

8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.^[5] Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu David Moyes, ktorý podpísal šesťročný kontrakt.^[6] Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v Lige majstrov. od 1995–96.^[7] Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.^[8] 19. mája 2014 sa potvrdilo, že Louis van Gaal nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent.

Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.^[9] Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr^[10], pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný José Mourinho, ktorý podpísal trojročnú zmluvu.^[11] V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.^[12] Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. Wayne Rooney strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira Bobbyho Charltona. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do Evertonu. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.^[13] Nasledujúci deň bol bývalý útočník United Ole Gunnar Solskjær vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.^[14] 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia Paríža Saint-Germain z Ligy majstrov.^[15] Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.^[16]

V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou Covid-19, keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu^[17] a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali.

Klubový znak a farby

Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku 1902 sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku 1909 proti Bristolu City, keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu Old Traffordu.

Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch 1994, 2003 a 2007 alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku 2000. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so Southamptonom prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme Nike a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu.

Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku 1968. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku 1996, ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku 2004. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku 2001 v zápasoch proti Southamptonu a PSV Eindhoven. Tieto farby boli používané ako tréningové.

V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka.

Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku 1970 do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku 1998 bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club.

Kluboví kapitáni

Roky	Meno	Poznámky
1878 – 1882	Neznámy
1882	E. Thomas	Prvý známy klubový kapitán
1882 – 1883	Neznámy
c. 1883 – 1887	Sam Black
c. 1887 – 1890	Jack Powell
1890 – 1892	Neznámy
1892 – 1893	Joe Cassidy
1893 – 1894	Neznámy
c. 1894	James McNaught
1894 – 1896	Neznámy
c. 1896 – 1903	Harry Stafford	Prvý kapitán Manchestru United
1903 – 1904	Neznámy
c. 1904 – 1905	Jack Peddie
c. 1905 – 1912	Charlie Roberts
1912 – 1913	George Stacey
1913	Dick Duckworth
1914	George Hunter
1914 – 1915	Patrick O'Connell
1915 – 1919	Žiadny	1. svetová vojna
1919 – 1922	Neznámy
c. 1922 – 1928	Frank Barson
c. 1928 – 1931	Jack Wilson
1931 – 1932	George McLachlan
1932	Louis Page
1932 – 1935	Neznámy
c. 1935 – 1939	James Brown
1939 – 1945	Žiadny	2. svetová vojna
1945 – 1953	Johnny Carey	Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán
1953 – 1954	Stan Pearson
1954 – 1955	Allenby Chilton
1955 – 1958	Roger Byrne	Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe
1958 – 1959	Bill Foulkes
1959 – 1960	Dennis Viollet
1960 – 1962	Maurice Setters
1962 – 1964	Noel Cantwell
1964 – 1967	Denis Law
1967 – 1973	Bobby Charlton
1973	George Graham
1973 – 1975	Willie Morgan
1975 – 1982	Martin Buchan
1982	Ray Wilkins
1982 – 1994	Bryan Robson	Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United
1994 – 1996	Steve Bruce
1996 – 1997	Eric Cantona	Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska
1997 – 2005	Roy Keane	Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána
2005 – 2010	Gary Neville	Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta
2010 – 2014	Nemanja Vidić
2014 – 2017	Wayne Rooney
2017 – 2018	Michael Carrick
2021-	Harry Maquire

Hráčske rekordy

Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United.

Najviac zápasov

#	Meno	Kariéra	Zápasy	Góly
1	Ryan Giggs	1991 – 2014	953	155
2	Bobby Charlton	1956 – 1973	758	249
3	Bill Foulkes	1952 – 1970	688	9
4	Paul Scholes	1994 – 2013	632	147
5	Gary Neville

Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Manchester United
Celý názov	Manchester United F.C.
Založený	1878, ako Newton Heath LYR FC
Štadión	Old Trafford Manchester
Kapacita	74879
Majiteľ	Malcolm Glazer
Predseda	Joel & Avram Glazer
Tréner	Erik ten Hag
Liga	FA Premier League
2022/2023	3. miesto (z 20)
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Manchester United je anglický futbalový klub hrajúci Premier League. Je to vôbec najúspešnejší anglický futbalový klub v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je Old Trafford v severoanglickom Manchesteri. Klub bol založený pod menom Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 a do ligy vstúpil v roku 1892. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete.

Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra 1986, keď sa stal manažérom Sir Alex Ferguson, vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku 1968 sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazil Benficu 4:1. Druhý európsky titul získali v roku 1999 ako súčasť slávneho treble a tretí v roku 2008. V roku 2009 neuspeli vo finále proti Barcelone. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v FA Cupe, ktorý vyhral celkovo 12-krát.

Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie G-14, ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v Európe a v súčasnosti ju nahradila Európska asociácia klubov.

Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United 6. novembra 1986 keď opustil Aberdeen a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho Rona Atkinsona. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho.

Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru Olem Gunnarom Solskjaerom do konca prebiehajúcej sezóny 2018/2019.^[1]

Aktuálna súpiska

História

Prvé roky (1878 – 1945)

Klub vznikol ako Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku 1893 presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na Newton Heath F.C. . Na začiatku roku 1902 bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku 2010 predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér Birminghamského denníka, keď po prehre 4:1 s WBA napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky.

Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka 1902, oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z Talianska, povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak 26. apríla 1902 oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu.

Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo 28. septembra 1903 rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z Grimsby Town v roku 1904 a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku 1914 a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia.

Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku 1908 vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný Manchester City zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na Sheffieldom United začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom Aston Villou.

Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión Old Trafford. Prvý zápas tam odohrali 19. februára 1910 proti Liverpoolu keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12.

Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku 1922 zostúpil do Druhej divízie. V roku 1925 opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku 1931 späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku 1934 keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím 2. svetovej vojny opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto.

Busbyho roky (1945 – 1969)

V roku 1945 nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford Matt Busby. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch 1947, 1948 a 1949 na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi.

Charlie Mitten ušiel do Kolumbie hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku 1952 získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako Roger Byrne, Bill Foulkes, Mark Jones a Dennis Viollet zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne 1956 opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník Duncan Edwards. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku 1953 ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v Európskom pohári majstrov po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť Chelsea. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil Real Madrid. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na Maine Road belgického majstra Anderlecht. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom.

V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v Mníchove, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade. Pri mníchovskej leteckej katastrofe 6. februára 1958, prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Matt Busby, ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu.

Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s Boltonom Wanderers. Na konci sezóny navrhla UEFA, aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra Wolverhamptonu aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste.

Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako Denis Law alebo Pat Crerand ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z Belfastu George Best. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku 1963 FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch 1965 a 1967. United v roku 1968 vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili Eusébiovu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre Európskeho hráča roku. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku 1969. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United Wilf McGuinness.

1969 – 1986

V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete 1971 opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand.

United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s Celticom Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal Frank O’Farrell. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku 1972 sa stal manažérom Tommy Docherty. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako Lou Macari, Stewart Houston a Brian Greenhoff prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio.

Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý Steve Coppell, ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu Tranmare Rovers. V roku 1976 sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol Southamptonu. V roku 1977 sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta.

V lete 1977 nahradil Dochertyho Dave Sexton, pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s Arsenalom. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku 1981 aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade.

Nahradil ho skvelý Ron Atkinson. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol Bryana Robsona z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako Jesper Olsen, Paul McGrath a Gordon Strachan, ktorý hrali po boku mladíkov ako Norman Whiteside a Mark Hughes. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch 1983 a 1985 a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri 1986 na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený.

Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998)

Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase 8. novembra 1986 proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom Brianom McClairom, ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne.

Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka 1990 údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s Nottinghamom Forest. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 Crystal Palace v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále Ligového pohára v ktorom podľahol Sheffieldu Wednesday, pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii Pohár víťazov pohárov keď vo finále v Rotterdame porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o Európsky superpohár v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov Crvenu Zvezdu Belehrad 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku 1992 nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0.

Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku 1991 klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov.

V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár Peter Schmeichel, ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za Leedsom v strede s fantastickým Francúzom Ericom Cantonom. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť Denisa Irwina, a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku 1993, získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď 20. januára 1994 zomrel bývalý manažér Matt Busby.

Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli Evertonu. Z Newcastlu prišiel Andy Cole za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako Paul Ince, Andrei Kanchelskis a Mark Hughes a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako David Beckham, Gary Neville, Phil Neville a Paul Scholes. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri 1995, sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát.

V júli 1996 odišiel kapitán Steve Bruce do Birminghamu City a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený Teddy Sheringham a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu.

Treble (1998 – 99)

Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a Ligu majstrov v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil Tottenham 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili Bayern Mníchov v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v Tokiu proti Palmeirasu 1:0.

Po treble (1999 – 2013)

Manchester vyhral ligu v rokoch 2000 aj 2001, no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil Majstrovstiev sveta klubov v Brazílii na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal Rio Ferdinand kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku 2004 vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili Millwall.

Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec Ruud van Nistelrooy. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom Malcolmom Glazerom 12. mája 2005. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu.

Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako Gabriel Heinze, Alan Smith, Ryan Giggs a Paul Scholes. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z Wiganu 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad Charltonom si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom.

V júli 2006 oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári 2007 prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník Henrik Larsson a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s AC Miláno po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne.

V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. 11. mája 2008 však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako AS Rím či FC Barcelona. V moskovskom finále 21. mája 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona.

Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester Community Shield, keď porazil vo finále víťaza FA Cupu Portsmouth 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. 21. decembra pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v Japonsku. Vo finále porazil ekvádorsky klub LDU Quito 1:0 po góle Wayna Rooneyho. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. 16. mája zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. 27. mája 2009 však prehrali v Rímskom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali Samuel Eto’o a Lionel Messi. Toto finále bolo posledným v drese United pre Carlosa Téveza, ktorému skončilo 30. júna hosťovanie a pre Cristiana Ronalda, ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako Michael Owen, ktorý prišiel zadarmo, Antonio Valencia za 17 miliónov z Wiganu a Gabriel Obertan za 3 milióny z Bordeaux.

Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti Burnley na Turf Moor. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na Anfield Road rezultoval do prehry 0:2. 3. novembra 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu CSKA. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s Wolfsburgom, v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. 3. januára 2010 zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City Roberto Mancini sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom AC Miláno. V prvom zápase na San Sire vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval.

United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.^[2] Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.^[3][4]

2013 – súčasnosť

8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.^[5] Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu David Moyes, ktorý podpísal šesťročný kontrakt.^[6] Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v Lige majstrov. od 1995–96.^[7] Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.^[8] 19. mája 2014 sa potvrdilo, že Louis van Gaal nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent.

Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.^[9] Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr^[10], pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný José Mourinho, ktorý podpísal trojročnú zmluvu.^[11] V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.^[12] Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. Wayne Rooney strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira Bobbyho Charltona. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do Evertonu. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.^[13] Nasledujúci deň bol bývalý útočník United Ole Gunnar Solskjær vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.^[14] 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia Paríža Saint-Germain z Ligy majstrov.^[15] Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.^[16]

V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou Covid-19, keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu^[17] a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali.

Klubový znak a farby

Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku 1902 sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku 1909 proti Bristolu City, keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu Old Traffordu.

Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch 1994, 2003 a 2007 alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku 2000. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so Southamptonom prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme Nike a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu.

Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku 1968. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku 1996, ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku 2004. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku 2001 v zápasoch proti Southamptonu a PSV Eindhoven. Tieto farby boli používané ako tréningové.

V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka.

Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku 1970 do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku 1998 bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club.

Kluboví kapitáni

Roky	Meno	Poznámky
1878 – 1882	Neznámy
1882	E. Thomas	Prvý známy klubový kapitán
1882 – 1883	Neznámy
c. 1883 – 1887	Sam Black
c. 1887 – 1890	Jack Powell
1890 – 1892	Neznámy
1892 – 1893	Joe Cassidy
1893 – 1894	Neznámy
c. 1894	James McNaught
1894 – 1896	Neznámy
c. 1896 – 1903	Harry Stafford	Prvý kapitán Manchestru United
1903 – 1904	Neznámy
c. 1904 – 1905	Jack Peddie
c. 1905 – 1912	Charlie Roberts
1912 – 1913	George Stacey
1913	Dick Duckworth
1914	George Hunter
1914 – 1915	Patrick O'Connell
1915 – 1919	Žiadny	1. svetová vojna
1919 – 1922	Neznámy
c. 1922 – 1928	Frank Barson
c. 1928 – 1931	Jack Wilson
1931 – 1932	George McLachlan
1932	Louis Page
1932 – 1935	Neznámy
c. 1935 – 1939	James Brown
1939 – 1945	Žiadny	2. svetová vojna
1945 – 1953	Johnny Carey	Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán
1953 – 1954	Stan Pearson
1954 – 1955	Allenby Chilton
1955 – 1958	Roger Byrne	Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe
1958 – 1959	Bill Foulkes
1959 – 1960	Dennis Viollet
1960 – 1962	Maurice Setters
1962 – 1964	Noel Cantwell
1964 – 1967	Denis Law
1967 – 1973	Bobby Charlton
1973	George Graham
1973 – 1975	Willie Morgan
1975 – 1982	Martin Buchan
1982	Ray Wilkins
1982 – 1994	Bryan Robson	Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United
1994 – 1996	Steve Bruce
1996 – 1997	Eric Cantona	Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska
1997 – 2005	Roy Keane	Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána
2005 – 2010	Gary Neville	Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta
2010 – 2014	Nemanja Vidić
2014 – 2017	Wayne Rooney
2017 – 2018	Michael Carrick
2021-	Harry Maquire

Hráčske rekordy

Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United.

Najviac zápasov

#	Meno	Kariéra	Zápasy	Góly
1	Ryan Giggs	1991 – 2014	953	155
2	Bobby Charlton	1956 – 1973	758	249
3	Bill Foulkes	1952 – 1970	688	9
4	Paul Scholes	1994 – 2013	632	147
5	Gary Neville

Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Manchester United
Celý názov	Manchester United F.C.
Založený	1878, ako Newton Heath LYR FC
Štadión	Old Trafford Manchester
Kapacita	74879
Majiteľ	Malcolm Glazer
Predseda	Joel & Avram Glazer
Tréner	Erik ten Hag
Liga	FA Premier League
2022/2023	3. miesto (z 20)
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Manchester United je anglický futbalový klub hrajúci Premier League. Je to vôbec najúspešnejší anglický futbalový klub v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je Old Trafford v severoanglickom Manchesteri. Klub bol založený pod menom Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 a do ligy vstúpil v roku 1892. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete.

Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra 1986, keď sa stal manažérom Sir Alex Ferguson, vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku 1968 sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazil Benficu 4:1. Druhý európsky titul získali v roku 1999 ako súčasť slávneho treble a tretí v roku 2008. V roku 2009 neuspeli vo finále proti Barcelone. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v FA Cupe, ktorý vyhral celkovo 12-krát.

Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie G-14, ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v Európe a v súčasnosti ju nahradila Európska asociácia klubov.

Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United 6. novembra 1986 keď opustil Aberdeen a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho Rona Atkinsona. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho.

Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru Olem Gunnarom Solskjaerom do konca prebiehajúcej sezóny 2018/2019.^[1]

Aktuálna súpiska

História

Prvé roky (1878 – 1945)

Klub vznikol ako Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku 1893 presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na Newton Heath F.C. . Na začiatku roku 1902 bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku 2010 predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér Birminghamského denníka, keď po prehre 4:1 s WBA napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky.

Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka 1902, oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z Talianska, povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak 26. apríla 1902 oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu.

Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo 28. septembra 1903 rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z Grimsby Town v roku 1904 a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku 1914 a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia.

Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku 1908 vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný Manchester City zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na Sheffieldom United začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom Aston Villou.

Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión Old Trafford. Prvý zápas tam odohrali 19. februára 1910 proti Liverpoolu keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12.

Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku 1922 zostúpil do Druhej divízie. V roku 1925 opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku 1931 späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku 1934 keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím 2. svetovej vojny opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto.

Busbyho roky (1945 – 1969)

V roku 1945 nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford Matt Busby. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch 1947, 1948 a 1949 na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi.

Charlie Mitten ušiel do Kolumbie hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku 1952 získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako Roger Byrne, Bill Foulkes, Mark Jones a Dennis Viollet zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne 1956 opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník Duncan Edwards. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku 1953 ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v Európskom pohári majstrov po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť Chelsea. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil Real Madrid. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na Maine Road belgického majstra Anderlecht. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom.

V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v Mníchove, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade. Pri mníchovskej leteckej katastrofe 6. februára 1958, prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Matt Busby, ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu.

Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s Boltonom Wanderers. Na konci sezóny navrhla UEFA, aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra Wolverhamptonu aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste.

Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako Denis Law alebo Pat Crerand ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z Belfastu George Best. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku 1963 FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch 1965 a 1967. United v roku 1968 vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili Eusébiovu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre Európskeho hráča roku. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku 1969. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United Wilf McGuinness.

1969 – 1986

V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete 1971 opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand.

United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s Celticom Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal Frank O’Farrell. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku 1972 sa stal manažérom Tommy Docherty. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako Lou Macari, Stewart Houston a Brian Greenhoff prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio.

Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý Steve Coppell, ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu Tranmare Rovers. V roku 1976 sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol Southamptonu. V roku 1977 sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta.

V lete 1977 nahradil Dochertyho Dave Sexton, pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s Arsenalom. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku 1981 aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade.

Nahradil ho skvelý Ron Atkinson. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol Bryana Robsona z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako Jesper Olsen, Paul McGrath a Gordon Strachan, ktorý hrali po boku mladíkov ako Norman Whiteside a Mark Hughes. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch 1983 a 1985 a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri 1986 na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený.

Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998)

Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase 8. novembra 1986 proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom Brianom McClairom, ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne.

Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka 1990 údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s Nottinghamom Forest. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 Crystal Palace v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále Ligového pohára v ktorom podľahol Sheffieldu Wednesday, pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii Pohár víťazov pohárov keď vo finále v Rotterdame porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o Európsky superpohár v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov Crvenu Zvezdu Belehrad 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku 1992 nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0.

Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku 1991 klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov.

V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár Peter Schmeichel, ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za Leedsom v strede s fantastickým Francúzom Ericom Cantonom. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť Denisa Irwina, a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku 1993, získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď 20. januára 1994 zomrel bývalý manažér Matt Busby.

Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli Evertonu. Z Newcastlu prišiel Andy Cole za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako Paul Ince, Andrei Kanchelskis a Mark Hughes a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako David Beckham, Gary Neville, Phil Neville a Paul Scholes. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri 1995, sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát.

V júli 1996 odišiel kapitán Steve Bruce do Birminghamu City a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený Teddy Sheringham a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu.

Treble (1998 – 99)

Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a Ligu majstrov v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil Tottenham 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili Bayern Mníchov v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v Tokiu proti Palmeirasu 1:0.

Po treble (1999 – 2013)

Manchester vyhral ligu v rokoch 2000 aj 2001, no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil Majstrovstiev sveta klubov v Brazílii na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal Rio Ferdinand kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku 2004 vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili Millwall.

Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec Ruud van Nistelrooy. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom Malcolmom Glazerom 12. mája 2005. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu.

Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako Gabriel Heinze, Alan Smith, Ryan Giggs a Paul Scholes. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z Wiganu 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad Charltonom si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom.

V júli 2006 oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári 2007 prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník Henrik Larsson a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s AC Miláno po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne.

V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. 11. mája 2008 však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako AS Rím či FC Barcelona. V moskovskom finále 21. mája 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona.

Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester Community Shield, keď porazil vo finále víťaza FA Cupu Portsmouth 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. 21. decembra pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v Japonsku. Vo finále porazil ekvádorsky klub LDU Quito 1:0 po góle Wayna Rooneyho. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. 16. mája zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. 27. mája 2009 však prehrali v Rímskom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali Samuel Eto’o a Lionel Messi. Toto finále bolo posledným v drese United pre Carlosa Téveza, ktorému skončilo 30. júna hosťovanie a pre Cristiana Ronalda, ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako Michael Owen, ktorý prišiel zadarmo, Antonio Valencia za 17 miliónov z Wiganu a Gabriel Obertan za 3 milióny z Bordeaux.

Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti Burnley na Turf Moor. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na Anfield Road rezultoval do prehry 0:2. 3. novembra 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu CSKA. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s Wolfsburgom, v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. 3. januára 2010 zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City Roberto Mancini sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom AC Miláno. V prvom zápase na San Sire vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval.

United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.^[2] Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.^[3][4]

2013 – súčasnosť

8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.^[5] Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu David Moyes, ktorý podpísal šesťročný kontrakt.^[6] Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v Lige majstrov. od 1995–96.^[7] Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.^[8] 19. mája 2014 sa potvrdilo, že Louis van Gaal nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent.

Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.^[9] Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr^[10], pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný José Mourinho, ktorý podpísal trojročnú zmluvu.^[11] V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.^[12] Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. Wayne Rooney strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira Bobbyho Charltona. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do Evertonu. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.^[13] Nasledujúci deň bol bývalý útočník United Ole Gunnar Solskjær vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.^[14] 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia Paríža Saint-Germain z Ligy majstrov.^[15] Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.^[16]

V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou Covid-19, keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu^[17] a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali.

Klubový znak a farby

Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku 1902 sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku 1909 proti Bristolu City, keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu Old Traffordu.

Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch 1994, 2003 a 2007 alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku 2000. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so Southamptonom prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme Nike a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu.

Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku 1968. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku 1996, ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku 2004. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku 2001 v zápasoch proti Southamptonu a PSV Eindhoven. Tieto farby boli používané ako tréningové.

V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka.

Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku 1970 do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku 1998 bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club.

Kluboví kapitáni

Roky	Meno	Poznámky
1878 – 1882	Neznámy
1882	E. Thomas	Prvý známy klubový kapitán
1882 – 1883	Neznámy
c. 1883 – 1887	Sam Black
c. 1887 – 1890	Jack Powell
1890 – 1892	Neznámy
1892 – 1893	Joe Cassidy
1893 – 1894	Neznámy
c. 1894	James McNaught
1894 – 1896	Neznámy
c. 1896 – 1903	Harry Stafford	Prvý kapitán Manchestru United
1903 – 1904	Neznámy
c. 1904 – 1905	Jack Peddie
c. 1905 – 1912	Charlie Roberts
1912 – 1913	George Stacey
1913	Dick Duckworth
1914	George Hunter
1914 – 1915	Patrick O'Connell
1915 – 1919	Žiadny	1. svetová vojna
1919 – 1922	Neznámy
c. 1922 – 1928	Frank Barson
c. 1928 – 1931	Jack Wilson
1931 – 1932	George McLachlan
1932	Louis Page
1932 – 1935	Neznámy
c. 1935 – 1939	James Brown
1939 – 1945	Žiadny	2. svetová vojna
1945 – 1953	Johnny Carey	Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán
1953 – 1954	Stan Pearson
1954 – 1955	Allenby Chilton
1955 – 1958	Roger Byrne	Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe
1958 – 1959	Bill Foulkes
1959 – 1960	Dennis Viollet
1960 – 1962	Maurice Setters
1962 – 1964	Noel Cantwell
1964 – 1967	Denis Law
1967 – 1973	Bobby Charlton
1973	George Graham
1973 – 1975	Willie Morgan
1975 – 1982	Martin Buchan
1982	Ray Wilkins
1982 – 1994	Bryan Robson	Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United
1994 – 1996	Steve Bruce
1996 – 1997	Eric Cantona	Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska
1997 – 2005	Roy Keane	Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána
2005 – 2010	Gary Neville	Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta
2010 – 2014	Nemanja Vidić
2014 – 2017	Wayne Rooney
2017 – 2018	Michael Carrick
2021-	Harry Maquire

Hráčske rekordy

Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United.

Najviac zápasov

#	Meno	Kariéra	Zápasy	Góly
1	Ryan Giggs	1991 – 2014	953	155
2	Bobby Charlton	1956 – 1973	758	249
3	Bill Foulkes	1952 – 1970	688	9
4	Paul Scholes	1994 – 2013	632	147
5	Gary Neville

Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.

Manchester United
Celý názov	Manchester United F.C.
Založený	1878, ako Newton Heath LYR FC
Štadión	Old Trafford Manchester
Kapacita	74879
Majiteľ	Malcolm Glazer
Predseda	Joel & Avram Glazer
Tréner	Erik ten Hag
Liga	FA Premier League
2022/2023	3. miesto (z 20)
Domáce farby Hosťovské farby
Tretie farby
Futbalový portál

Manchester United je anglický futbalový klub hrajúci Premier League. Je to vôbec najúspešnejší anglický futbalový klub v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je Old Trafford v severoanglickom Manchesteri. Klub bol založený pod menom Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 a do ligy vstúpil v roku 1892. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete.

Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra 1986, keď sa stal manažérom Sir Alex Ferguson, vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku 1968 sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazil Benficu 4:1. Druhý európsky titul získali v roku 1999 ako súčasť slávneho treble a tretí v roku 2008. V roku 2009 neuspeli vo finále proti Barcelone. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v FA Cupe, ktorý vyhral celkovo 12-krát.

Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie G-14, ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v Európe a v súčasnosti ju nahradila Európska asociácia klubov.

Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United 6. novembra 1986 keď opustil Aberdeen a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho Rona Atkinsona. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho.

Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru Olem Gunnarom Solskjaerom do konca prebiehajúcej sezóny 2018/2019.^[1]

Aktuálna súpiska

História

Prvé roky (1878 – 1945)

Klub vznikol ako Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku 1893 presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na Newton Heath F.C. . Na začiatku roku 1902 bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku 2010 predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér Birminghamského denníka, keď po prehre 4:1 s WBA napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky.

Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka 1902, oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z Talianska, povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak 26. apríla 1902 oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu.

Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo 28. septembra 1903 rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z Grimsby Town v roku 1904 a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku 1914 a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia.

Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku 1908 vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný Manchester City zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na Sheffieldom United začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom Aston Villou.

Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión Old Trafford. Prvý zápas tam odohrali 19. februára 1910 proti Liverpoolu keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12.

Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku 1922 zostúpil do Druhej divízie. V roku 1925 opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku 1931 späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku 1934 keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím 2. svetovej vojny opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto.

Busbyho roky (1945 – 1969)

V roku 1945 nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford Matt Busby. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch 1947, 1948 a 1949 na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi.

Charlie Mitten ušiel do Kolumbie hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku 1952 získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako Roger Byrne, Bill Foulkes, Mark Jones a Dennis Viollet zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne 1956 opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník Duncan Edwards. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku 1953 ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v Európskom pohári majstrov po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť Chelsea. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil Real Madrid. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na Maine Road belgického majstra Anderlecht. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom.

V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v Mníchove, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade. Pri mníchovskej leteckej katastrofe 6. februára 1958, prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Matt Busby, ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu.

Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s Boltonom Wanderers. Na konci sezóny navrhla UEFA, aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra Wolverhamptonu aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste.

Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako Denis Law alebo Pat Crerand ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z Belfastu George Best. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku 1963 FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch 1965 a 1967. United v roku 1968 vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili Eusébiovu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre Európskeho hráča roku. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku 1969. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United Wilf McGuinness.

1969 – 1986

V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete 1971 opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand.

United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s Celticom Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal Frank O’Farrell. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku 1972 sa stal manažérom Tommy Docherty. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako Lou Macari, Stewart Houston a Brian Greenhoff prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio.

Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý Steve Coppell, ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu Tranmare Rovers. V roku 1976 sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol Southamptonu. V roku 1977 sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta.

V lete 1977 nahradil Dochertyho Dave Sexton, pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s Arsenalom. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku 1981 aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade.

Nahradil ho skvelý Ron Atkinson. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol Bryana Robsona z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako Jesper Olsen, Paul McGrath a Gordon Strachan, ktorý hrali po boku mladíkov ako Norman Whiteside a Mark Hughes. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch 1983 a 1985 a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri 1986 na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený.

Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998)

Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase 8. novembra 1986 proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom Brianom McClairom, ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne.

Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka 1990 údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s Nottinghamom Forest. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 Crystal Palace v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále Ligového pohára v ktorom podľahol Sheffieldu Wednesday, pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii Pohár víťazov pohárov keď vo finále v Rotterdame porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o Európsky superpohár v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov Crvenu Zvezdu Belehrad 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku 1992 nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0.

Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku 1991 klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov.

V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár Peter Schmeichel, ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za Leedsom v strede s fantastickým Francúzom Ericom Cantonom. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť Denisa Irwina, a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku 1993, získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď 20. januára 1994 zomrel bývalý manažér Matt Busby.

Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli Evertonu. Z Newcastlu prišiel Andy Cole za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako Paul Ince, Andrei Kanchelskis a Mark Hughes a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako David Beckham, Gary Neville, Phil Neville a Paul Scholes. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri 1995, sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát.

V júli 1996 odišiel kapitán Steve Bruce do Birminghamu City a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený Teddy Sheringham a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu.

Treble (1998 – 99)

Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a Ligu majstrov v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil Tottenham 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili Bayern Mníchov v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v Tokiu proti Palmeirasu 1:0.

Po treble (1999 – 2013)

Manchester vyhral ligu v rokoch 2000 aj 2001, no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil Majstrovstiev sveta klubov v Brazílii na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal Rio Ferdinand kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku 2004 vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili Millwall.

Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec Ruud van Nistelrooy. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom Malcolmom Glazerom 12. mája 2005. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu.

Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako Gabriel Heinze, Alan Smith, Ryan Giggs a Paul Scholes. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z Wiganu 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad Charltonom si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom.

V júli 2006 oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári 2007 prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník Henrik Larsson a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s AC Miláno po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne.

V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. 11. mája 2008 však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako AS Rím či FC Barcelona. V moskovskom finále 21. mája 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona.

Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester Community Shield, keď porazil vo finále víťaza FA Cupu Portsmouth 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. 21. decembra pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v Japonsku. Vo finále porazil ekvádorsky klub LDU Quito 1:0 po góle Wayna Rooneyho. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. 16. mája zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. 27. mája 2009 však prehrali v Rímskom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali Samuel Eto’o a Lionel Messi. Toto finále bolo posledným v drese United pre Carlosa Téveza, ktorému skončilo 30. júna hosťovanie a pre Cristiana Ronalda, ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako Michael Owen, ktorý prišiel zadarmo, Antonio Valencia za 17 miliónov z Wiganu a Gabriel Obertan za 3 milióny z Bordeaux.

Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti Burnley na Turf Moor. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na Anfield Road rezultoval do prehry 0:2. 3. novembra 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu CSKA. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s Wolfsburgom, v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. 3. januára 2010 zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City Roberto Mancini sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom AC Miláno. V prvom zápase na San Sire vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval.

United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.^[2] Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.^[3][4]

2013 – súčasnosť

8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.^[5] Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu David Moyes, ktorý podpísal šesťročný kontrakt.^[6] Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v Lige majstrov. od 1995–96.^[7] Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.^[8] 19. mája 2014 sa potvrdilo, že Louis van Gaal nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent.

Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.^[9] Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr^[10], pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný José Mourinho, ktorý podpísal trojročnú zmluvu.^[11] V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.^[12] Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. Wayne Rooney strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira Bobbyho Charltona. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do Evertonu. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.^[13] Nasledujúci deň bol bývalý útočník United Ole Gunnar Solskjær vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.^[14] 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia Paríža Saint-Germain z Ligy majstrov.^[15] Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.^[16]

V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou Covid-19, keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu^[17] a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali.

Klubový znak a farby

Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku 1902 sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku 1909 proti Bristolu City, keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu Old Traffordu.

Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch 1994, 2003 a 2007 alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku 2000. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so Southamptonom prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme Nike a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu.

Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku 1968. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku 1996, ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku 2004. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku 2001 v zápasoch proti Southamptonu a PSV Eindhoven. Tieto farby boli používané ako tréningové.

V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka.

Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku 1970 do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku 1998 bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club.

Kluboví kapitáni

Roky	Meno	Poznámky
1878 – 1882	Neznámy
1882	E. Thomas	Prvý známy klubový kapitán
1882 – 1883	Neznámy
c. 1883 – 1887	Sam Black
c. 1887 – 1890	Jack Powell
1890 – 1892	Neznámy
1892 – 1893	Joe Cassidy
1893 – 1894	Neznámy
c. 1894	James McNaught
1894 – 1896	Neznámy
c. 1896 – 1903	Harry Stafford	Prvý kapitán Manchestru United
1903 – 1904	Neznámy
c. 1904 – 1905	Jack Peddie
c. 1905 – 1912	Charlie Roberts
1912 – 1913	George Stacey
1913	Dick Duckworth
1914	George Hunter
1914 – 1915	Patrick O'Connell
1915 – 1919	Žiadny	1. svetová vojna
1919 – 1922	Neznámy
c. 1922 – 1928	Frank Barson
c. 1928 – 1931	Jack Wilson
1931 – 1932	George McLachlan
1932	Louis Page
1932 – 1935	Neznámy
c. 1935 – 1939	James Brown
1939 – 1945	Žiadny	2. svetová vojna
1945 – 1953	Johnny Carey	Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán
1953 – 1954	Stan Pearson
1954 – 1955	Allenby Chilton
1955 – 1958	Roger Byrne	Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe
1958 – 1959	Bill Foulkes
1959 – 1960	Dennis Viollet
1960 – 1962	Maurice Setters
1962 – 1964	Noel Cantwell
1964 – 1967	Denis Law
1967 – 1973	Bobby Charlton
1973	George Graham
1973 – 1975	Willie Morgan
1975 – 1982	Martin Buchan
1982	Ray Wilkins
1982 – 1994	Bryan Robson	Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United
1994 – 1996	Steve Bruce
1996 – 1997	Eric Cantona	Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska
1997 – 2005	Roy Keane	Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána
2005 – 2010	Gary Neville	Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta
2010 – 2014	Nemanja Vidić
2014 – 2017	Wayne Rooney
2017 – 2018	Michael Carrick
2021-	Harry Maquire

Hráčske rekordy

Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United.

Najviac zápasov

#	Meno	Kariéra	Zápasy	Góly
1	Ryan Giggs	1991 – 2014	953	155
2	Bobby Charlton	1956 – 1973	758	249
3	Bill Foulkes	1952 – 1970	688	9
4	Paul Scholes	1994 – 2013	632	147
5	Gary Neville	1992 – 2011	598	7
6	Alex Stepney	1966 – 1978	539	2
7	Tony Dunne	1960 – 1973	535	2
8	Denis Irwin Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. "> Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. Manchester United Celý názov Manchester United F.C. Založený 1878, ako Newton Heath LYR FC Štadión Old Trafford Manchester Kapacita 74879 Majiteľ Malcolm Glazer Predseda Joel & Avram Glazer Tréner Erik ten Hag Liga FA Premier League 2022/2023 3. miesto (z 20) Domáce farby Hosťovské farby Tretie farby  Futbalový portál Manchester United je anglický futbalový klub hrajúci Premier League. Je to vôbec najúspešnejší anglický futbalový klub v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je Old Trafford v severoanglickom Manchesteri. Klub bol založený pod menom Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 a do ligy vstúpil v roku 1892. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete. Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra 1986, keď sa stal manažérom Sir Alex Ferguson, vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku 1968 sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazil Benficu 4:1. Druhý európsky titul získali v roku 1999 ako súčasť slávneho treble a tretí v roku 2008. V roku 2009 neuspeli vo finále proti Barcelone. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v FA Cupe, ktorý vyhral celkovo 12-krát. Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie G-14, ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v Európe a v súčasnosti ju nahradila Európska asociácia klubov. Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United 6. novembra 1986 keď opustil Aberdeen a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho Rona Atkinsona. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho. Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru Olem Gunnarom Solskjaerom do konca prebiehajúcej sezóny 2018/2019.[1] Aktuálna súpiska História Prvé roky (1878 – 1945) Klub vznikol ako Newton Heath LYR F.C. v roku 1878 ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku 1893 presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na Newton Heath F.C. . Na začiatku roku 1902 bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku 2010 predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér Birminghamského denníka, keď po prehre 4:1 s WBA napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky. Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka 1902, oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z Talianska, povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak 26. apríla 1902 oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu. Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo 28. septembra 1903 rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z Grimsby Town v roku 1904 a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku 1914 a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia. Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku 1908 vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný Manchester City zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na Sheffieldom United začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom Aston Villou. Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión Old Trafford. Prvý zápas tam odohrali 19. februára 1910 proti Liverpoolu keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12. Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku 1922 zostúpil do Druhej divízie. V roku 1925 opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku 1931 späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku 1934 keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím 2. svetovej vojny opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto. Busbyho roky (1945 – 1969) V roku 1945 nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford Matt Busby. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch 1947, 1948 a 1949 na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi. Charlie Mitten ušiel do Kolumbie hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku 1952 získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako Roger Byrne, Bill Foulkes, Mark Jones a Dennis Viollet zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne 1956 opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník Duncan Edwards. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku 1953 ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v Európskom pohári majstrov po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť Chelsea. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil Real Madrid. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na Maine Road belgického majstra Anderlecht. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom. V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v Mníchove, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v Belehrade. Pri mníchovskej leteckej katastrofe 6. februára 1958, prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United Harry Gregg nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu Bobby Charlton a Dennis Viollet. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. Matt Busby, ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu. Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s Boltonom Wanderers. Na konci sezóny navrhla UEFA, aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra Wolverhamptonu aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste. Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako Denis Law alebo Pat Crerand ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z Belfastu George Best. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku 1963 FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch 1965 a 1967. United v roku 1968 vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili Eusébiovu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre Európskeho hráča roku. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku 1969. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United Wilf McGuinness. 1969 – 1986 V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete 1971 opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand. United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s Celticom Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal Frank O’Farrell. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku 1972 sa stal manažérom Tommy Docherty. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako Lou Macari, Stewart Houston a Brian Greenhoff prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio. Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý Steve Coppell, ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu Tranmare Rovers. V roku 1976 sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol Southamptonu. V roku 1977 sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta. V lete 1977 nahradil Dochertyho Dave Sexton, pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s Arsenalom. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku 1981 aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade. Nahradil ho skvelý Ron Atkinson. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol Bryana Robsona z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako Jesper Olsen, Paul McGrath a Gordon Strachan, ktorý hrali po boku mladíkov ako Norman Whiteside a Mark Hughes. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch 1983 a 1985 a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri 1986 na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený. Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998) Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase 8. novembra 1986 proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom Brianom McClairom, ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne. Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka 1990 údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s Nottinghamom Forest. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 Crystal Palace v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále Ligového pohára v ktorom podľahol Sheffieldu Wednesday, pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii Pohár víťazov pohárov keď vo finále v Rotterdame porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o Európsky superpohár v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov Crvenu Zvezdu Belehrad 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku 1992 nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0. Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku 1991 klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov. V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár Peter Schmeichel, ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za Leedsom v strede s fantastickým Francúzom Ericom Cantonom. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť Denisa Irwina, a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku 1993, získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď 20. januára 1994 zomrel bývalý manažér Matt Busby. Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli Evertonu. Z Newcastlu prišiel Andy Cole za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako Paul Ince, Andrei Kanchelskis a Mark Hughes a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako David Beckham, Gary Neville, Phil Neville a Paul Scholes. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri 1995, sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát. V júli 1996 odišiel kapitán Steve Bruce do Birminghamu City a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený Teddy Sheringham a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu. Treble (1998 – 99) Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a Ligu majstrov v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil Tottenham 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili Bayern Mníchov v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v Tokiu proti Palmeirasu 1:0. Po treble (1999 – 2013) Manchester vyhral ligu v rokoch 2000 aj 2001, no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil Majstrovstiev sveta klubov v Brazílii na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal Rio Ferdinand kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku 2004 vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili Millwall. Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec Ruud van Nistelrooy. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom Malcolmom Glazerom 12. mája 2005. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu. Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako Gabriel Heinze, Alan Smith, Ryan Giggs a Paul Scholes. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z Wiganu 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad Charltonom si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom. V júli 2006 oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári 2007 prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník Henrik Larsson a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s AC Miláno po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne. V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. 11. mája 2008 však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako AS Rím či FC Barcelona. V moskovskom finále 21. mája 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona. Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester Community Shield, keď porazil vo finále víťaza FA Cupu Portsmouth 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. 21. decembra pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v Japonsku. Vo finále porazil ekvádorsky klub LDU Quito 1:0 po góle Wayna Rooneyho. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. 16. mája zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. 27. mája 2009 však prehrali v Rímskom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali Samuel Eto’o a Lionel Messi. Toto finále bolo posledným v drese United pre Carlosa Téveza, ktorému skončilo 30. júna hosťovanie a pre Cristiana Ronalda, ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako Michael Owen, ktorý prišiel zadarmo, Antonio Valencia za 17 miliónov z Wiganu a Gabriel Obertan za 3 milióny z Bordeaux. Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti Burnley na Turf Moor. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na Anfield Road rezultoval do prehry 0:2. 3. novembra 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu CSKA. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s Wolfsburgom, v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. 3. januára 2010 zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City Roberto Mancini sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom AC Miláno. V prvom zápase na San Sire vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval. United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.[2] Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.[3][4] 2013 – súčasnosť 8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.[5] Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu David Moyes, ktorý podpísal šesťročný kontrakt.[6] Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v Lige majstrov. od 1995–96.[7] Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.[8] 19. mája 2014 sa potvrdilo, že Louis van Gaal nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent. Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.[9] Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr[10], pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný José Mourinho, ktorý podpísal trojročnú zmluvu.[11] V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.[12] Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. Wayne Rooney strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira Bobbyho Charltona. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do Evertonu. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.[13] Nasledujúci deň bol bývalý útočník United Ole Gunnar Solskjær vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.[14] 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia Paríža Saint-Germain z Ligy majstrov.[15] Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.[16] V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou Covid-19, keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu[17] a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali. Klubový znak a farby Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku 1902 sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku 1909 proti Bristolu City, keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu Old Traffordu. Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch 1994, 2003 a 2007 alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku 2000. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so Southamptonom prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme Nike a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu. Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku 1968. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku 1996, ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku 2004. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku 2001 v zápasoch proti Southamptonu a PSV Eindhoven. Tieto farby boli používané ako tréningové. V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka. Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku 1970 do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku 1998 bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club. Kluboví kapitáni Roky Meno Poznámky 1878 – 1882 Neznámy 1882 E. Thomas Prvý známy klubový kapitán 1882 – 1883 Neznámy c. 1883 – 1887 Sam Black c. 1887 – 1890 Jack Powell 1890 – 1892 Neznámy 1892 – 1893 Joe Cassidy 1893 – 1894 Neznámy c. 1894 James McNaught 1894 – 1896 Neznámy c. 1896 – 1903 Harry Stafford Prvý kapitán Manchestru United 1903 – 1904 Neznámy c. 1904 – 1905 Jack Peddie c. 1905 – 1912 Charlie Roberts 1912 – 1913 George Stacey 1913 Dick Duckworth 1914 George Hunter 1914 – 1915 Patrick O'Connell 1915 – 1919 Žiadny 1. svetová vojna 1919 – 1922 Neznámy c. 1922 – 1928 Frank Barson c. 1928 – 1931 Jack Wilson 1931 – 1932 George McLachlan 1932 Louis Page 1932 – 1935 Neznámy c. 1935 – 1939 James Brown 1939 – 1945 Žiadny 2. svetová vojna 1945 – 1953 Johnny Carey Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán 1953 – 1954 Stan Pearson 1954 – 1955 Allenby Chilton 1955 – 1958 Roger Byrne Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe 1958 – 1959 Bill Foulkes 1959 – 1960 Dennis Viollet 1960 – 1962 Maurice Setters 1962 – 1964 Noel Cantwell 1964 – 1967 Denis Law 1967 – 1973 Bobby Charlton 1973 George Graham 1973 – 1975 Willie Morgan 1975 – 1982 Martin Buchan 1982 Ray Wilkins 1982 – 1994 Bryan Robson Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United 1994 – 1996 Steve Bruce 1996 – 1997 Eric Cantona Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska 1997 – 2005 Roy Keane Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána 2005 – 2010 Gary Neville Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta 2010 – 2014 Nemanja Vidić 2014 – 2017 Wayne Rooney 2017 – 2018 Michael Carrick 2021- Harry Maquire Hráčske rekordy Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United. Najviac zápasov # Meno Kariéra Zápasy Góly 1 Ryan Giggs 1991 – 2014 953 155 2 Bobby Charlton 1956 – 1973 758 249 3 Bill Foulkes 1952 – 1970 688 9 4 Paul Scholes 1994 – 2013 632 147 5 Gary Neville 1992 – 2011 598 7 6 Alex Stepney 1966 – 1978 539 2 7 Tony Dunne 1960 – 1973 535 2 8 Denis Irwin Zdroj: Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia. Stránky 1 domov Navigácia: Futbal > Manchester United > Úmrtia 10. februára Úmrtia 12. decembra Úmrtia 12. novembra Úmrtia 13. decembra Úmrtia 14. januára Úmrtia 14. septembra Úmrtia 15. júna Úmrtia 15. marca Úmrtia 15. septembra Úmrtia 16. marca Úmrtia 17. augusta Úmrtia 17. januára Úmrtia 17. októbra Úmrtia 18. mája Úmrtia 19. decembra Úmrtia 2. januára Úmrtia 20. júla Úmrtia 22. apríla Úmrtia 22. decembra Úmrtia 23. decembra Úmrtia 26. júla Úmrtia 28. novembra Úmrtia 3. augusta Úmrtia 3. júla Úmrtia 3. januára Úmrtia 31. januára Úmrtia 5. marca Úmrtia 6. mája Úmrtia 9. októbra Úmrtia na AIDS Úmrtia v 1142 Úmrtia v 1158 Úmrtia v 1265 Úmrtia v 1417 Úmrtia v 1479 Úmrtia v 1572 Úmrtia v 1589 Úmrtia v 1645 Úmrtia v 1735 Úmrtia v 1842 Úmrtia v 1852 Úmrtia v 1871 Úmrtia v 1914 Úmrtia v 1973 Úmrtia v 1988 Úmrtia v 1999 Úmrtia v 2011 Úmrtia v 900 Členovia OSN Šablóny denných udalostí – Portál Ľudia Šablóny Maďarska Šablóny Moldavska Šablóny OSN Šablóny Turecka Školy na Floride Školy v Kyjeve Školy v Moskve Školy v Ríme Špecializované agentúry OSN Šport na Floride Šport vo Walese Šport v 1914 Šport v 1973 Šport v 1988 Šport v 1999 Šport v 2011 Šport v Barcelone Šport v Berkshire Šport v Glasgowe Šport v Japonsku Šport v Kosove Šport v Kyjeve Šport v Lotyšsku Šport v Maďarsku Šport v Manchestri Šport v Maribore Šport v Metz Šport v Miláne Šport v Mníchove Šport v Moldavsku Šport v Moskve Šport v NDR Šport v Ríme Šport v San Diegu Šport v Sappore Šport v Slovinsku Šport v Srbsku Šport v Taliansku Šport v Tokiu Šport v Turecku Štátne hranice Srbska Štátne symboly Maďarska Štátne symboly Turecka 1973 podľa štátu 1973 v Ázii 1973 v Afrike 1973 v Európe 1973 v Severnej Amerike 1988 podľa štátu 1988 v Ázii 1988 v Európe 1988 v Severnej Amerike 1999 podľa štátu 1999 v Ázii 1999 v Afrike 1999 v Európe 1999 v Južnej Amerike 1999 v Oceánii 1999 v Severnej Amerike 2011 podľa štátu 2011 v Ázii 2011 v Európe 2011 v Južnej Amerike 2011 v Severnej Amerike Absolventi University of York Abwehr Administratívne členenie Japonska Administratívne členenie Maďarska Administratívne členenie Srbska Administratívne členenie Talianska Administratívne členenie Walesu Albumy The Clash Anglické priezviská Anglické výrazy Anime z roku 1999 Architektúra podľa štátu Architektúra podľa obdobia Architektúra podľa oblasti Architektúra podľa svetadielu Architektúra z 1479 Architektúra z 1735 Architektúra z 1852 Architektúra z 1871 Architektúra z 1914 Architektúra z 1973 Architektúra z 1988 Architektúra z 1999 Architektúra z 2011 Architekti Architektonická terminológia Architektonické štýly Architektonické organizácie Architektonické prvky Architektonické publikácie Architektonické súťaže Architektonické výhonky Architektonické vzdelanie Architektonické zoznamy Architektonický dizajn Automobily Toyota Bežci na lyžiach Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách Beh na lyžiach na Zimných paralympijských hrách Beh na lyžiach podľa štátu Beh na lyžiach podľa roka Bezbariérové budovy Bitky druhej svetovej vojny Bitky v 1265 Bitky v 1479 Bitky v 1645 Bitky v 1914 Bojiská druhej svetovej vojny Burgundovci Ceny za architektúru Chorváti podľa štátu Dáni podľa štátu Dediny v Srbsku Dejiny architektúry Dejiny Japonska Dejiny Kyjeva Dejiny Lotyšska Dejiny Maďarska Dejiny Moldavska Dejiny Moskvy Dejiny Slovinska Dejiny Srbska Dejiny Talianska Dejiny Turecka Dejiny Walesu Doprava na Floride Doprava vo Veľkom Manchestri Doprava vo Walese Doprava v Emilii-Romagni Doprava v Glasgowe Doprava v Japonsku Doprava v Lotyšsku Doprava v Maďarsku Doprava v Manchestri Doprava v Mníchove Doprava v Moldavsku Doprava v Moskve Doprava v Ríme Doprava v roku 1973 Doprava v roku 1988 Doprava v roku 1999 Doprava v Rotterdame Doprava v Slovinsku Doprava v Srbsku Doprava v Taliansku Doprava v Tokiu Doprava v Turecku Drevená architektúra Druhá svetová vojna v Atlantiku Druhá svetová vojna v kultúre Dynastia Artois Ekológia v architektúre Ekonomika vo Walese Ekonomika v Japonsku Ekonomika v Lotyšsku Ekonomika v Maďarsku Ekonomika v Moldavsku Ekonomika v NDR Ekonomika v Slovinsku Ekonomika v Srbsku Ekonomika v Taliansku Ekonomika v Turecku Eponymické termíny v architektúre Európska konferenčná liga UEFA Európska liga UEFA Filmy z 1973 Filmy z 1988 Filmy z 1999 Filmy z 2011 Fontány v Ríme Generálni riaditelia agentúr Organizácie Spojených národov Generálni riaditelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Generálni tajomníci OSN Geografia Floridy Geografia Greater Manchester Geografia Japonska Geografia Kosova Geografia Lotyšska Geografia Maďarska Geografia Moldavska Geografia Moskvy Geografia Slovinska Geografia Srbska Geografia Talianska Geografia Turecka Geografia Walesu Guvernéri Floridy Gwynedd Hospodárska a sociálna rada OSN Hráči Charlton Athletic FC Hráči Leeds United Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1990 Hráči Manchester City FC Hráči Molde FK Hráči Nottingham Forest FC Hráči Portsmouth FC Hráči River Plate Hráči Southampton FC Hráči Sunderland AFC Hráči Udinese Calcio Hráči West Bromwich Albion FC Hudba z 1973 Hudba z 1988 Hudba z 1999 Hudba z 2011 Interiérový dizajn Interpreti Parlophone Japonci Japonológovia Japonská záhradná architektúra Japonské klany Japonské osobnosti Jazyky v Maďarsku Juhosudánčania Juhosudánske osobnosti Kaňony v Srbsku Katastrofy v 1988 Katastrofy v 1999 Katastrofy v 2011 Kláštory v Srbsku Knihy z 1735 Knihy z 1842 Knihy z 1852 Knihy z 1914 Knihy z 1973 Knihy z 1988 Knihy z 1999 Knihy z 2011 Kolaborácia počas druhej svetovej vojny Konštrukcia Kosovské osobnosti Krajinná architektúra Kultúra vo Walese Kultúra v Glasgowe Kultúra v Japonsku Kultúra v Južnom Sudáne Kultúra v Kosove Kultúra v Lotyšsku Kultúra v Maďarsku Kultúra v Mníchove Kultúra v Moldavsku Kultúra v Moskve Kultúra v Ríme Kultúra v Slovinsku Kultúra v Srbsku Kultúra v Taliansku Kultúra v Turecku Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2014 Letectvo druhej svetovej vojny Liga majstrov UEFA Liga národov UEFA Literatúra v anglickom jazyku Literatúra v srbskom jazyku Loďstvo druhej svetovej vojny Lotyšské osobnosti Lotyština Ludwig-Maximilians-Universität München Maďarčina Maďari Maďarské osobnosti Maďarské zoznamy Malorka Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu Medzinárodný súdny dvor Mestá v Južnom Sudáne Mestá v regióne Emilia-Romagna Mestá v Srbsku Metropolitné oblasti v Japonsku Miestnosti Moldavčania Moldavčina Moldavské osobnosti Moldavské zoznamy Montpellier HSC Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova Náboženská architektúra Náboženstvo vo Walese Náboženstvo v Japonsku Náboženstvo v Kosove Náboženstvo v Lotyšsku Náboženstvo v Maďarsku Náboženstvo v Slovinsku Náboženstvo v Taliansku Náboženstvo v Turecku Námestia v Ríme Narodenia 10. februára Narodenia 12. decembra Narodenia 12. novembra Narodenia 13. decembra Narodenia 14. januára Narodenia 14. septembra Narodenia 15. júna Narodenia 15. marca Narodenia 15. septembra Narodenia 16. marca Narodenia 17. augusta Narodenia 17. januára Narodenia 17. októbra Narodenia 18. mája Narodenia 19. decembra Narodenia 2. januára Narodenia 20. júla Narodenia 22. apríla Narodenia 22. decembra Narodenia 23. decembra Narodenia 26. júla Narodenia 28. novembra Narodenia 3. augusta Narodenia 3. júla Narodenia 3. januára Narodenia 31. januára Narodenia 5. marca Narodenia 6. mája Narodenia 9. októbra Narodenia v 1142 Narodenia v 1158 Narodenia v 1265 Narodenia v 1417 Narodenia v 1479 Narodenia v 1572 Narodenia v 1589 Narodenia v 1645 Narodenia v 1735 Narodenia v 1842 Narodenia v 1852 Narodenia v 1871 Narodenia v 1914 Narodenia v 1973 Narodenia v 1988 Narodenia v 1999 Narodenia v 900 Nemeckí národní futbalisti Obce v Japonsku Obce v Srbsku Okupačné zóny Okupované územia počas druhej svetovej vojny Opevnené línie cez druhú svetovú vojnu Organizácie v Turecku Organizácie založené v 1871 Organizácie založené v 2011 Osobnosti Českého rozhlasu Osobnosti chorvátskeho pôvodu Osobnosti dánskeho pôvodu Osobnosti druhej svetovej vojny Osobnosti NDR Osobnosti zo San Diega (Kalifornia) Osobnosti zo Sappora Osobnosti z Barcelony Osobnosti z Berkshire Osobnosti z Brantfordu Osobnosti z Ferrary Osobnosti z Floridy Osobnosti z Glasgowa Osobnosti z Kyjeva Osobnosti z Leidenu Osobnosti z Manchestru Osobnosti z Mariboru Osobnosti z Metz Osobnosti z Milána Osobnosti z Mníchova Osobnosti z Montpellieru Osobnosti z Moskvy Osobnosti z Ríma Osobnosti z Rotterdamu Osobnosti z Tokia Osobnosti z Wiltshire Pamiatky v Ríme Pamiatky v Srbsku Panónska panva Piesne The Clash Pivné festivaly Pivné výhonky Pivovary Počítačové hry z 1999 Počítačové hry z 2011 Pošta v Maďarsku Pošta v Moldavsku Pošta v NDR Pošta v Srbsku Podnestersko Podniky založené v 1871 Podniky založené v 1973 Podniky založené v 1988 Podniky založené v 1999 Podniky založené v 2011 Podniky zaniknuté v 1999 Pohár Intertoto UEFA Pohár UEFA Pohár víťazov pohárov UEFA Pohoria v Srbsku Politika druhej svetovej vojny Politika na Floride Politika vo Walese Politika v Japonsku Politika v Južnom Sudáne Politika v Kosove Politika v Lotyšsku Politika v Maďarsku Politika v Moldavsku Politika v Slovinsku Politika v Srbsku Politika v Taliansku Politika v Turecku Pomenovania podľa Talianska Portál:Ľudia/Zapojené články Portál:Futbal/Zapojené články Portál:Taliansko Poručenské územia OSN Právo v Kosove Právo v Maďarsku Právo v Moldavsku Právo v Slovinsku Právo v Srbsku Právo v Taliansku Príroda v Japonsku Príroda v Lotyšsku Príroda v Maďarsku Príroda v Slovinsku Príroda v Taliansku Prírodné rezervácie v Srbsku Prístavné mestá Čierneho mora Pracovníci Organizácie Spojených národov Primátori Moskvy Princezné z Walesu Protinacistický odboj počas 2. svetovej vojny Referendá v roku 2011 Rezolúcie Valného zhromaždenia OSN Rieky v Srbsku Rumunčina Sezóny Európskej ligy UEFA Slovinské geografické výhonky Slovinské osobnosti Slovinské zoznamy Spoločnosť vo Walese Spoločnosť v Japonsku Spoločnosť v Južnom Sudáne Spoločnosť v Kosove Spoločnosť v Lotyšsku Spoločnosť v Maďarsku Spoločnosť v Moldavsku Spoločnosť v Slovinsku Spoločnosť v Srbsku Spoločnosť v Taliansku Spoločnosť v Turecku Srbi Srbské geografické výhonky Srbské osobnosti Srbské priezviská Stáli predstavitelia pri OSN Staroveký Rím Stasi Stavby Stavby na Floride Stavby vo Walese Stavby vo Wiltshire Stavby v Barcelone Stavby v Berkshire Stavby v Dumfries a Galloway Stavby v Emilii-Romagni Stavby v Glasgowe Stavby v Greater Manchester Stavby v Japonsku Stavby v Kosove Stavby v Kyjeve Stavby v Lotyšsku Stavby v Maďarsku Stavby v Manchestri Stavby v Maribori Stavby v Miláne Stavby v Mníchove Stavby v Moskve Stavby v Ríme Stavby v Rotterdame Stavby v Slovinsku Stavby v Srbsku Stavby v Taliansku Stavby v Tokiu Stavby v Turecku Svetový pohár v behu na lyžiach Taliančina Talianske osobnosti Talianske zoznamy Teória architektúry Technische Universität München Televízne relácie z roku 2011 Televízne seriály z roku 1988 Televízne seriály z roku 1999 Televízne seriály z roku 2011 Tokijská univerzita Tour de Ski Tréneri Majstrovstiev sveta vo futbale 1990 Tri slávne japonské scenérie Turci (Anatólia) Turecké osobnosti Turistika v Japonsku Turistika v Maďarsku Turistika v Slovinsku Turistika v Taliansku Turistika v Turecku Udalosti v Japonsku Udalosti v Lotyšsku Udalosti v Slovinsku Udalosti v Srbsku Udalosti v Taliansku Udalosti v Turecku Ulice v Ríme Umenie vo Walese Umenie v Japonsku Umenie v Kosove Umenie v Lotyšsku Umenie v Maďarsku Umenie v Slovinsku Umenie v Srbsku Umenie v Taliansku Umenie v Turecku Univerzita Hosei Urbanizmus Víťazi Ligy majstrov UEFA Veda a technika v 1572 Veda a technika v 1589 Veda a technika v 1645 Veda a technika v 1735 Veda a technika v 1842 Veda a technika v 1852 Veda a technika v 1871 Veda a technika v 1914 Veda a technika v 1988 Veda a technika v 1999 Veda a technika v 2011 Veda a technika v Japonsku Veda a technika v Lotyšsku Veda a technika v Maďarsku Veda a technika v Slovinsku Veda a technika v Srbsku Veda a technika v Taliansku Veda a technika v Turecku Verejné priestranstvá v Srbsku Voľby 1999 Vojenské jednotky druhej svetovej vojny Vojenské vybavenie druhej svetovej vojny Vojnové zločiny druhej svetovej vojny Vojsko v Japonsku Vojsko v Lotyšsku Vojsko v Maďarsku Vojsko v Slovinsku Vojsko v Taliansku Vojsko v Turecku Vojvodina Vrchy v Srbsku Vysokí komisári OSN pre utečencov Vzdelávanie v Japonsku Vzdelávanie v Kosove Vzdelávanie v Lotyšsku Vzdelávanie v Maďarsku Vzdelávanie v Slovinsku Vzdelávanie v Srbsku Vzdelávanie v Taliansku Vzdelávanie v Turecku Vzniklo v 1914 Vzniklo v 1973 Vzniklo v 1988 Vzniklo v 1999 Vzniklo v 2011 Walesania Waleské osobnosti Windsor (Berkshire) Záhrady v Japonsku Zaniklo v 1999 Zaniklo v 2011 Zdravotníctvo v Maďarsku Zdravotníctvo v Srbsku Zdravotníctvo v Taliansku Zdravotníctvo v Turecku Značky piva  ... Príbuzné výrazy: $ % 'Pataphysics#Pataphysical calendar 's-Hertogenbosch?oldid=7678917 £ Ádám Récsey Ádám Szalai Ádžívika Águilas FC Ákos Szarka Álava Álex Abrines Álex Bergantiños Álex Centelles Álex Remiro Álvaro Angulo Álvaro Antón Camarero Álvaro Arbeloa Álvaro Arroyo Álvaro Carolino Álvaro Cervera Álvaro Domínguez Soto Álvaro Giménez Álvaro González Álvaro Morata Álvaro Negredo Álvaro Odriozola Álvaro Pereira Álvaro Recoba Álvaro Vázquez Ánanda Ángel Correa Ángel Di María Ángel Labruna Ángel Trujillo Ángel Vivar Dorado Ángel Zubieta Árpád Göncz ÁVH Ávila Ávila, Spain Ázerbájdžán Ázerbájdžánská fotbalová reprezentace Ázerbájdžánská národní knihovna Ázerbájdžánská sovětská socialistická republika Ázerbájdžánská vlajka Ázerbájdžánský fotbalový pohár Ázerbájdžánský Superpohár Ázerbájdžán na Letních olympijských hrách 2008 Ázerbájdžán na Letních olympijských hrách 2016 Ázia Ázijská futbalová konfederácia Ânderson Polga Åge Hareide Åke Andersson Åke Johansson Åtvidabergs FF Çaykur Rizespor Écija Balompié École Polytechnique Éderzito António Macedo Lopes Éder Álvarez Balanta Éder Citadin Martins Éder Militão Édier Ocampo Édinson Cavani Édouard Mendy ÉF Bastia Élie Ducommun Élisée Reclus Émerson Leão Éric Abidal Éric Di Meco Érik Lamela Étienne Capoue Étoile Sportive du Sahel Éver Banega Íþróttabandalag Akraness Íþróttabandalag Vestmannaeyja Ífigeneia v Aulidě Írán Íránská fotbalová reprezentace Íránská islámská revoluce Íránská vlajka Íránské císařství Íránské revoluční gardy Írán na Letních olympijských hrách 1976 Írán na Letních olympijských hrách 1992 Írán na Letních olympijských hrách 2008 Írán na Letních olympijských hrách 2016 Íri Írske národné futbalové mužstvo Írsko Óndra Łysohorsky Ósaka Óscar Cardozo Óscar Fernández (football manager, born 1974) Óscar Sánchez Fuentes Óscar Tabárez Óscar Trejo ÖFB-Cup Ömer Toprak Örebro SK Öresund Öskemen Östers IF Účetnictví Účinnost (právo) Účtovný zisk Úřadovna OSN ve Vídni Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě Úřad pro ochranu osobních údajů Úřad vysokého komisaře OSN pro lidská práva Úřad Vysokého komisaře OSN pro uprchlíky Úřední jazyk Úřednická vláda Úžasná Zeměplocha Úžice (okres Mělník) Úbeda Údolí Údolí Korangal Údolí Motýlů Údolí včel (film) Údolie Côa Údolní nádrž Údolní niva Údržba Úhlava Úhlová bruska Újpest FC Úmluva o chemických zbraních Úmluva o mezinárodním obchodu s ohroženými druhy volně žijících živočichů a planě rostoucích rostlin Úmluva o mezinárodním obchodu s ohroženými druhy volně žijících živočichů a rostlin Úmluva o právech dítěte?oldid=23606950 Úmrtní list Úmrtnost Úmysl Únia európskych futbalových zväzov Úniková rýchlosť Únor Únorová revoluce 1848 Únor 1948 Únos Únosy dětí během ruské invaze na Ukrajinu Úplné zatmenie Slnka Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov Úrok Úrvalsdeild Úrvalsdeild 1919 Úrvalsdeild 1920 Úrvalsdeild 1922 Úspěch Úspory z rozsahu Ústí Ústí nad Labem Ústí nad Labem#Historie Ústí nad Orlicí Ústřední hřbitov města Brna Ústřední knihovna Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity Ústřední matice školská Ústřední mocnosti Ústřední národní knihovna ve Florencii Ústřední půjčovna filmů Ústřední výbor Komunistické strany Československa Ústřední výbor Komunistické strany Sovětského svazu Ústav Ústava Ústava Spojených štátov Ústava Spojených států amerických Ústavní řád Ústavní právo Ústavní soud Ústavní soud České a Slovenské Federativní Republiky Ústavní soud České republiky Ústavní soud Československé republiky Ústavní soud Španělska Ústavní soud Běloruska Ústavní soud Bulharska Ústavní soud Republiky Slovinsko Ústavní soud Slovenské republiky Ústavný súd Slovenskej republiky Ústavnost Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé Ústav fotoniky a elektroniky Akademie věd České republiky Ústav pamäti národa Ústav pro jazyk český Akademie věd České republiky Ústav výpočetní techniky Masarykovy univerzity Ústecký kraj Ústecký masakr Útěk do Varennes Útes Útočník (futbal) Útok Útok na moskovské divadlo na Dubrovke Útok na základnu Šajrát Útok sarínom v tokijskom metre Úvrať (strojnictví) Územní plán Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku#Dráha Hrušov - Polská Ostrava (1904 - 1914) Ümit Davala Þ Čánakja Čáp Čáslav Část obce Čérové Číňané Číhaň Čímice Čínština Čína Čína na Letních olympijských hrách 1992 Čína na Letních olympijských hrách 2008 Čína na Letních olympijských hrách 2016 Čínská čtvrť (film) Čínská fotbalová reprezentace Čínská republika (1912–1949) Čínské znaky Čínský císař Číslicový systém Čačak Čachrov Čad Čadská fotbalová reprezentace Čad na Letních olympijských hrách 2008 ČAFC Židenice 2011 ČAFC Praha Čajetina Čajetina?oldid=961226501 Čandragupta Maurja Čapí hnízdo Čapljina Čarodějův učeň (film, 1977) Čarodějnictví Čarovná flauta Časopis Časopis katolického duchovenstva Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024) Časová osa války Izraele s Hamásem (2023–2024) Časové pásmo Časové pásmo#UTC 3 C , MSK (Moscow Time) Čchang-ša Čcha Bom-kun Čchen Čchiou-š' Čchin Š’-chuang-ti Čchung-čching Čečensko Češi Češko Selo Čeština Čeboksary Čechomor Čechoslováci v cizinecké legii během války v Indočíně Čechov (město) Čechy Čekej do tmy Čelarevo Čeleď Čelist Čeljabinsk Čeljabinská oblast Čeljuskinův mys Čeněk Pavlík Čeněk Ryzner Čeněk Vašek Čenej Čeng Che Čeng Lung Čenstochová Čepro Čerević Čerkesk Černá Hora Černá skříňka (doprava) Černá smrt Černé jezero Černé moře Černé pondělí Černé září (skupina) Černíkov Černý kašel Černý leden Černý lev 777 Černobylská havárie Černogolovka Černohorci Černohorská fotbalová reprezentace Černohorská vlajka Černohorské království Černohorský fotbalový pohár Černomořská obilná iniciativa Černomořské loďstvo Černozem Čerpadlo Červen Červená Červená karta Červené Dvorce Červené námestie Červené Poříčí Červený seznam IUCN Červený trpaslík (seriál) Červencová monarchie Červencová revoluce Červenec Česká ústava Česká ženská fotbalová reprezentace Česká astronomická společnost Česká a Slovenská Federatívna Republika Česká a Slovenská Federativní Republika Česká dvorská kancelář Česká filharmonie Česká fotbalová liga Česká fotbalová liga 2012/2013 Česká fotbalová liga 2013/2014 Česká fotbalová liga 2019/20 Česká fotbalová reprezentace Česká fotbalová reprezentace do 16 let Česká fotbalová reprezentace do 17 let Česká fotbalová reprezentace do 20 let Česká fotbalová reprezentace do 21 let Česká hokejová reprezentace Česká hymna Česká kinematografie Česká koruna Česká literatura v období husitství Česká mše vánoční Česká národní fotbalová liga Česká národní rada Česká nová vlna Česká pirátská strana Česká rada dětí a mládeže Česká reformace Česká republika (1990–1992) Česká republika (1990 – 1992) Česká republika na 1. místě! Česká socialistická republika Česká společnost ornitologická Česká správa sociálního zabezpečení Česká strana národně sociální Česká strana sociálně demokratická Česká Třebová Česká televize Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy Česká tisková kancelář Česká vláda Česká vlajka Česká Wikipedie České a moravské malířky portrétů České Budějovice České království České krajiny České národné futbalové mužstvo České národné futbalové mužstvo do 21 rokov České národné hokejové mužstvo České slovo České stavovské povstání České vysoké učení technické v Praze České země Český úřad zeměměřický a katastrální Český ekumenický překlad Český Impuls Český král Český Krumlov Český lev Český pravopis Český rozhlas Český rozhlas#Seznam generálních ředitelů Český rozhlas České Budějovice Český rozhlas 6 Český rozhlas Brno Český rozhlas D-dur Český rozhlas Dvojka Český rozhlas Hradec Králové Český rozhlas Jazz Český rozhlas Karlovy Vary Český rozhlas Leonardo Český rozhlas Liberec Český rozhlas Olomouc Český rozhlas Ostrava Český rozhlas Pardubice Český rozhlas Plus Český rozhlas Plzeň Český rozhlas Pohoda Český rozhlas Rádio Česko Český rozhlas Rádio Junior Český rozhlas Rádio Junior – Písničky Český rozhlas Rádio Praha Český rozhlas Rádio Retro Český rozhlas Radiožurnál Český rozhlas Radiožurnál Sport Český rozhlas Radio Prague International Český rozhlas Radio Wave Český rozhlas Region Český rozhlas Sever Český rozhlas Sport Český rozhlas Střední Čechy Český rozhlas Vltava Český rozhlas Vysočina Český rozhlas Zlín Český slavík Český sněm Český statistický úřad Český Superpohár Český Superpohár 2010 Český Superpohár 2011 Český Superpohár 2012 Český Superpohár 2013 Český Superpohár 2014 Český Superpohár 2015 Český zemský sněm Česko Česko-izraelská smíšená obchodní komora Česko-německý jazykový konflikt Česko-Slovenská filmová databáza Česko-Slovenská filmová databáze Česko-slovenské národné futbalové mužstvo Česko-slovenské národné futbalové mužstvo do 21 rokov Česko-slovenský Superpohár Česko-Slovensko Česko-uherské války Českobratrská církev evangelická Českobratrský evangelický chrám Jana Amose Komenského Českomoravská myslivecká jednota Československá ženská fotbalová reprezentace Československá akademie věd Československá fotbalová reprezentace Československá hokejová reprezentace Československá lidová armáda Československá národní demokracie Československá nová vlna Československá socialistická republika Československá televize Československá trojfederace#Postoj Slovenska Československá vláda Československá vlajka Československá vojenská mise v Koreji (1952–1956) Československé legie Československé legie#Československé legie v Rusku Československé státní dráhy Československý červený kříž Československý fotbalový pohár Československý odboj (1939–1945) Československý protichemický prapor v Perském zálivu 1990–1991 Československý protikomunistický odboj Československý rozhlas Československý svaz žen Československý svaz mládeže Československo Československo-polské pohraniční spory Československo na Letních olympijských hrách 1976 Československo na Letních olympijských hrách 1980 Československo na Letních olympijských hrách 1992 Československo na Zimních olympijských hrách 1964 Česko na Letních olympijských hrách 2008 Česko na Letních olympijských hrách 2016 Česnek Čestmír Řanda Čestmír Hofhanzl Čestmír Vycpálek Čestný štít protektorátu Čechy a Morava s orlicí sv. Václava Čestný doktorát Čestný odznak Za vědu a umění Čestobrodica ČEZ Distribuce Čierna Hora Čierne more Čiernohorská republika (1992 – 2006) Čiernohorské národné futbalové mužstvo Čijoda (Tokio) Čile Činely Čingischán Činoherní klub Činoherní studio Ústí nad Labem Čita Článkování Články Konfederace a trvalé unie Členovci Členská schůze Členský stát Evropské unie Člověk ČMFS Čop ČSD řada 434.2 ČT24 Čtení ČTK Čtvrtá křížová výprava Čtvrtá křížová výprava proti husitům Čtvrtfinále Čtvrtohory Čtvrttón Čtyři artikuly pražské Čtyři pražské artikule Čtyřlístek (komiks) Čukčové Čukotka Čukotský autonomní okruh Čurug Čuvašsko Ďolíček Đetinja Đorđe Vujadinović Đurđevo Ħamrun Spartans FC İlhan Mansız İlkay Gündoğan İrfan Kahveci İstanbul Şildi İstanbul Başakşehir FK İstanbul Kupası İstiklâl Marşı İzmir Ľadový hokej Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006 – Mužský turnaj Ľubľana Ľuboš Štefan Ľuboš Kamenár Ľuboš Tomko Ľubomír Faktor Ľubomír Luhový Ľubomír Meszároš Ľubomír Moravčík Ľubomír Puhák Ľubomír Tupta Ľubovňanský hrad Ľudovít Filip Orleánsky Ľudovít I. (Uhorsko) Ľudovít Lancz Ľudovít VIII. (Francúzsko) Ľudovít X. (Francúzsko) Ľudovít z Évreux Ľudské práva Ľutina ŁKS Łódź Łukasz Piszczek Řád černé orlice Řád červené orlice Řád čestné legie Řád (biologie) Řád Alžběty (Rakousko) Řád britského impéria Řád cti (Rusko) Řád Ho Či Mina Řád hvězdového kříže Řád hvězdy Indonéské republiky Řád Karla III. Řád královny ze Sáby Řád lázně Řád Leopolda Řád menších bratří kapucínů Řád německých rytířů Řád nizozemského lva Řád Polonia Restituta Řád Serafínů Řád slona Řád sv. Huberta Řád sv. Ondřeje Řád svatého Benedikta Řád Tomáše Garrigua Masaryka Řád umění a literatury Řád württemberské koruny Řád za vojenské zásluhy (Brazílie) Řád za zásluhy (Portugalsko) Řád za zásluhy Polské republiky Řád zlatého rouna Říční údolí Říční delta Říční jezero Říční koryto Říční práh Říční rameno Říše římská Říše (biologie) Říšská rada (Rakousko) Říšský sněm (Německo) Říšský zákoník Říjen Říjnová revoluce Říjnový diplom Řím Římané Římská říše Římská říše (rozcestník) Římská inkvizice Římská legie Římská republika Římské císařství Římské občanství Římské právo Římské provincie Římský císař Římský konzul Římský senát Římsko-perské války Římskokatolická církev Římskokatolická farnost Koryčany Římskokatolická farnost Svitavy Řízkování Řečík pistáciový Řečtina Řeřicha Řešov Řež Řecká ženská fotbalová reprezentace Řecká drachma Řecká fotbalová reprezentace Řecká fotbalová reprezentace do 20 let Řecká hymna Řecká kolonizace Řecká mytologie Řecká mytologie#Olympská božstva Řecká národní knihovna Řecká osvobozenecká válka Řecká Superliga Řecká Superliga 1967/68 Řecká vlajka Řecké kolonie Řecké kraje Řecké obce Řecké referendum o záchranném programu 2015 Řecký fotbalový pohár Řecký ligový pohár Řecký oheň Řecko Řecko-baktrijské království Řecko-perské války Řecko na letních olympijských hrách Řecko na Letních olympijských hrách 1896 Řecko na Letních olympijských hrách 1904 Řecko na Letních olympijských hrách 1908 Řecko na Letních olympijských hrách 1912 Řecko na Letních olympijských hrách 1920 Řecko na Letních olympijských hrách 1956 Řecko na Letních olympijských hrách 1960 Řecko na Letních olympijských hrách 1968 Řecko na Letních olympijských hrách 1972 Řecko na Letních olympijských hrách 1980 Řecko na Letních olympijských hrách 1984 Řecko na Letních olympijských hrách 1988 Řecko na Letních olympijských hrách 1992 Řecko na Letních olympijských hrách 1996 Řecko na Letních olympijských hrách 2000 Řecko na Letních olympijských hrách 2004 Řecko na Letních olympijských hrách 2008 Řecko na Letních olympijských hrách 2012 Řecko na Letních olympijských hrách 2016 Řecko na zimních olympijských hrách Ředitel Řehoř III. Řehoř V. (patriarcha) Řeka Řeka svatého Vavřince Řekové Řek Zorba Řek Zorba (film) Řemeslník Řezno Řez dřevin řečtina Śląsk Wrocław Şehzade Mehmed (syn Ahmeda I.) Şehzade Yusuf Izzeddin Šáhanšáh Šápúr I. Šárka Kašpárková Šéfredaktor Ší'itský islám Šógun Šógunát Tokugawa Šúdraka Ščolkovo Ščugor Šťastnou cestu Šašek a královna Šaštín-Stráže Šablóna:Futbalisti Manchester United FC Šablona:Španělská královská rodina Šablona:Citace elektronického periodika Šablona:Citace elektronické monografie Šablona:Citace monografie Šablona:Citace periodika Šablona:Citace sborníku Šablona:Citation Šablona:Cite book Šablona:Cite journal Šablona:Cite news Šablona:Cite web Šablona:Cite web Šablona:Col-begin Šablona:Copyvio Šablona:Data pandemie covidu-19 Šablona:Data pandemie covidu-19/Čínské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Čínské případy (tabulka) Šablona:Data pandemie covidu-19/České případy Šablona:Data pandemie covidu-19/České případy tabulka Šablona:Data pandemie covidu-19/Chorvatské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Italské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Japonské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Maďarské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Maledivské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Počet států#Seznam Šablona:Data pandemie covidu-19/Rakouské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Sanmarinské případy Šablona:Data pandemie covidu-19/Vatikánské případy Šablona:Doplňte zdroj Šablona:Fakt Šablona:Fotbalový dres2 Šablona:Infobox - region Šablona:Infobox - rozhlasová stanice Šablona:Náklady v manažerském účetnictví Šablona:Neověřeno Šablona:Note Šablona:Překlad Šablona:Pahýl Šablona:Politika Evropské unie Šablona:Portály Šablona:Ref Šablona:Refn Šablona:Ref label Šablona:Xxx Šach Šachtar Doněck Šaháda Šahbáz Bhattí Šajkaš Šajkaška Šalamoun Šalamounské rozhodnutí Šalmaneser V. Šalomoun Šalomounovci Šalomounovy ostrovy Šalomounovy ostrovy (souostroví) Šalomounovy ostrovy na Letních olympijských hrách 2016 Šalomoun (rozcestník) Šamši-Adad V. Šamaš Šamkir FK Šang Šanghaj Šanghajská organizace pro spolupráci Šanson Šaría Šardice Šargan Eight Šarlota Bourbonská Šarlota Brabantina Nasavská Šatura Šelešovice Šelmy Šen-si Šerm Šerm na Letních olympijských hrách 1920 Šerm na Letních olympijských hrách 1968 Šerm na Letních olympijských hrách 2008 Šestidenní válka Šestinozí Ševcovské kopyto Šišunágové Šilink Šime Vrsaljko Šimon Ondruš Šimon Pánek Šimpanz Šindži Kagawa Šindži Ono Šin Bet Šivádží Škótske národné futbalové mužstvo Škótsko Škoda (podnik) Škoda 100 Škoda 1000 MB Škoda 1101 Škoda 1101/1102 Škoda 110 R Škoda 1200/1201 Škoda 1202 Škoda 1203 Škoda 120 S Škoda 150 Škoda 1Tr Škoda 206 Škoda 254 Škoda 256 Škoda 2Tr Škoda 406 Škoda 418 Škoda 420 Škoda 422 Škoda 440 Škoda 633 Škoda 6Tr Škoda 706 Škoda 706#Škoda 706 R Škoda 706 RO Škoda 706 RT Škoda 706 RTO Škoda 720 Škoda 740 Škoda 742 Škoda 743 Škoda 760 Škoda 973 Škoda 9Tr Škoda Auto ŠKODA AUTO Volkswagen India Private Limited Škoda Auto Vysoká škola Škoda Citigo-e iV Škoda Enyaq iV Škoda Fabia Škoda Favorit Škoda Favorit (1936) Škoda Felicia Škoda Felicia (1959) Škoda Karoq Škoda Kodiaq Škoda Kushaq Škoda Motorsport Škoda Octavia Škoda Octavia (1959) Škoda Plzeň Škoda Popular Škoda Rapid Škoda Rapid (1935) Škoda Roomster Škoda RSO Škoda Sagitta Škoda Scala Škoda Slavia Škoda Superb Škoda Superb (1934) Škoda Superb iV Škoda VOS Škoda Xanthi Škoda Yeti Škodovy závody Škrkavka ŠK Futura Humenné ŠK Novohrad Lučenec ŠK Partizán Bardejov ŠK Senec ŠK Slovan Bratislava ŠK Slovan Bratislava futsal Šlechta Šlechtic Šlechtický titul Šlesvicko-Holštýnsko Šoupátko Šoupátko#Šoupátka rozvodů parních strojů Šoupátková komora Španělé Španělští Habsburkové Španělština Španělská ústava z roku 1978 Španělská ženská fotbalová reprezentace Španělská chřipka Španělská fotbalová reprezentace Španělská fotbalová reprezentace do 20 let Španělská fotbalová reprezentace do 21 let Španělská královská rodina Španělská literatura Španělská občanská válka Španělská peseta Španělská socialistická dělnická strana Španělská válka za nezávislost Španělská vlajka Španělské letectvo Španělské Maroko Španělské námořnictvo Španělské Nizozemí Španělské ostrovy Španělské provincie Španělský přechod k demokracii Španělsko Španělsko-americká válka Španělsko na letních olympijských hrách Španělsko na Letních olympijských hrách 1900 Španělsko na Letních olympijských hrách 1920 Španělsko na Letních olympijských hrách 1928 Španělsko na Letních olympijských hrách 1932 Španělsko na Letních olympijských hrách 1948 Španělsko na Letních olympijských hrách 1952 Španělsko na Letních olympijských hrách 1960 Španělsko na Letních olympijských hrách 1972 Španělsko na Letních olympijských hrách 1976 Španělsko na Letních olympijských hrách 1980 Španělsko na Letních olympijských hrách 1984 Španělsko na Letních olympijských hrách 1988 Španělsko na Letních olympijských hrách 1992 Španělsko na Letních olympijských hrách 1996 Španělsko na Letních olympijských hrách 2000 Španělsko na Letních olympijských hrách 2004 Španělsko na Letních olympijských hrách 2008 Španělsko na Letních olympijských hrách 2012 Španělsko na Letních olympijských hrách 2016 Španělsko na zimních olympijských hrách Španělsko na Zimních olympijských hrách 1972 Španělsko na Zimních olympijských hrách 1992 Španělsko na Zimních olympijských hrách 2018 Španělsko v 19. a na počátku 20. století Španělsko v době osvícenství Španielčina Španielska občianska vojna Španielska občianska vojna (1936) Španielske národné futbalové mužstvo Španielsko Špeciálne:ŠpeciálneStránky Špeciálne:Hľadanie Špeciálne:Hľadanie/Κύρια Σελίδα Špeciálne:Hľadanie/Q129027 Špeciálne:Hľadanie/Q13422031 Špeciálne:Hľadanie/Q173009 Špeciálne:Hľadanie/Q18656 Špeciálne:Hľadanie/Q18739 Špeciálne:Hľadanie/Q18976 Špeciálne:Hľadanie/Q19487 Špeciálne:Hľadanie/Q19628 Špeciálne:Hľadanie/Q207180 Špeciálne:Hľadanie/Q249643 Špeciálne:Hľadanie/Q2876432 Špeciálne:Hľadanie/Q3074150 Špeciálne:Hľadanie/Q337497 Špeciálne:Hľadanie/Q489039 Špeciálne:Hľadanie/Q704 Špeciálne:Hľadanie/Q83457 Špeciálne:Hľadanie/Q846596 Špeciálne:Hľadanie/Q8780 Špeciálne:Hľadanie/Q93563 Špeciálne:KnižnéZdroje/1-85291-665-6 Špeciálne:KnižnéZdroje/80-218-0113-1 Špeciálne:KnižnéZdroje/80-224-0750-X Špeciálne:KnižnéZdroje/80-903184-0-1 Špeciálne:KnižnéZdroje/978-0-08-100021-2 Špeciálne:KnižnéZdroje/978-1-4008-7993-9 Špeciálne:KnižnéZdroje/978-1785312946 Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-224-1172-1 Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7090-858-7 Špeciálne:KnižnéZdroje/9788071627692 Špeciálne:KnižnéZdroje/9788072943401 Špeciálne:MojaDiskusia Špeciálne:MojePríspevky Špeciálne:Náhodná Špeciálne:PoslednéÚpravy Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Κύρια Σελίδα Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q129027 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q13422031 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q173009 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q18656 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q18739 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q18976 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q19487 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q19628 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q207180 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q249643 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q2876432 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q3074150 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q337497 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q489039 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q704 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q83457 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q846596 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q8780 Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q93563 Špilberk Špinavá válka Špion Špionáž Šport Štáb Štát Štátna bezpečnosť Štátne občianstvo Štátne občianstvo#Strata štátneho občianstva Štátny prevrat v Bulharsku (1944) Štátny znak Lotyšska Štátny znak Slovinska Štáty Osi Štíři Štírci Štýrský Hradec Štýrsko Štědrý den Štěpánka Duchková Štěpán Šlik Štěpán Dušan Štěpán Koníček Štěpán Vachoušek Štěpán Zálešák Štěpán Zápolský Štětín Štětínský záliv Štadión Štadión ŽP ŠPORT Štadión Antona Malatinského Štadión Dubnica nad Váhom Štadión FC ViOn Štadión FK Rapid Ružinov Štadión FK Senica Štadión Lokomotívy v Čermeli Štadión MFK Zemplín Štadión na Sihoti Štadión Pasienky Štadión Petržalka Štadión pod Čebraťom Štadión pod Dubňom Štadión pod Zoborom Štadión San Mamés Barria Štadión SNP Štadión Spartaka Myjava Štadión Tatran Štatistiky a rekordy Juventus FC Štefánikova hvězdárna Štefan Füle Štefan Jánoš Štefan Maixner Štefan Marko Daxner Štefan Moravčík Štefan Nadzam Štefan Nemanja Štefan Pekár Štefan Rusnák Štefan Senecký Štefan Tóth Štefan V. (Uhorsko) Štefan Zošák Štip Štrasburk Štvorcový kilometer Štvrť Šušara Šuani Šumař na střeše Šumadija Šumadija and Western Serbia Šumadija District Šumarak Šumava Šumavské podhůří Šungové Šunsuke Nakamura Švábské vévodství Švédština Švédové Švédská ženská fotbalová reprezentace Švédská fotbalová reprezentace Švédská fotbalová reprezentace Švédská fotbalová reprezentace do 21 let Švédská fotbalová reprezentace do 21 let Švédská hokejová reprezentace Švédská královská knihovna Švédská vlajka Švédské fotbalové mistrovství 1896 Švédské fotbalové mistrovství 1897 Švédský král Švédska koruna Švédske národné futbalové mužstvo Švédsko Švédsko na Letních olympijských hrách 1948 Švédsko na Letních olympijských hrách 1976 Švédsko na Letních olympijských hrách 1992 Švédsko na Letních olympijských hrách 2008 Švédsko na Letních olympijských hrách 2016 Švédsko na Zimních olympijských hrách 1952 Švédsko na Zimních olympijských hrách 1964 Švýcaři Švýcarská fotbalová reprezentace Švýcarská fotbalová reprezentace do 20 let Švýcarská fotbalová reprezentace do 21 let Švýcarská kultura Švýcarská národní knihovna Švýcarská Super League Švýcarská vlajka Švýcarský fotbalový pohár Švýcarský frank Švýcarský kanton Švýcarsko Švýcarsko na Letních olympijských hrách 1976 Švýcarsko na Letních olympijských hrách 1992 Švýcarsko na Letních olympijských hrách 2008 Švýcarsko na Letních olympijských hrách 2016 Švajčiarska superliga Švajčiarska superliga 2012/2013 Švajčiarska superliga 2013/2014 Švajčiarska superliga 2014/2015 Švajčiarska superliga 2015/2016 Švajčiarska superliga 2016/2017 Švajčiarska superliga 2020/2021 Švajčiarske národné futbalové mužstvo Švajčiarsko Švajčiarsky frank Švihov Ťi-nan Ťien-wen Ťumeň Ťumeňská oblast Žábronožky Žábry Žabalj Žalkovice Žaloba Žaludeční vřed Žaludek Žamberk Žargon Žarko Nikolić Žatecko-lounský svaz Žebříček FIFA Žebro Žebro (architektura) Železná doba Železná kopule Železná opona Železná ruda Železný dědek Železný kříž Železniční doprava Železniční dvojkolí Železniční nehoda u Šakvic Železniční nehoda u Krouny Železniční nehoda v Amagasaki Železniční stanice Železniční trať Čejč – Uhřice u Kyjova – Ždánice Železniční trať Horažďovice předměstí–Domažlice Železniční trať Křižanov–Studenec Železniční trať Nemotice–Koryčany Železniční trať Petrohrad–Moskva Železniční zastávka Železnice Železo Želiv Željko Čajkovski Željko Kalac Željko Matuš Željko Perušić Željko Petrović Željko Ražnatović Želvušky Žena Ženeva Ženské obranné jednotky Ženský fotbal Ženský svět Žerď Žeranovice Žertvennik Žhářství Žižkovské divadlo Járy Cimrmana Žiar nad Hronom Žid Židé Židé v Polsku Židia Židlochovice Židlochovice (zámek) Židovští uprchlíci Židovar Židovská autonomní oblast Židovská obec Židovské muzeum v Praze Židovský hřbitov v Koryčanech Žiješ len dvakrát Žilina Žilinská diecéza Žilinský kraj Žirafa Žirafa Rothschildova Žito Žito (kouzelník) Živa (časopis) Živko Gospodinov Živočichové Život Životná úroveň Životné prostredie Životní úroveň Životní cyklus Životní podmínky (statistika) Životní prostředí Životní strategie#K-strategie Žloutenka Žlutá řeka Žlutá karta Žlutá zimnice Žofie Bavorská Žofie Bavorská (1145) Žofie Frederika Bavorská Žofie Jagellonská (1464–1512) Žofie Saská Žoldnéř Žukovskij Žurnalista Žytomyrsko-berdyčevská operace žlutá zimnice Ƿ Ștefan Birtalan Ștefan Kovács Ȝ Κατηγορία:Μόλντε ΦΚ Κύρια Σελίδα κύρια Σελίδα Є І Ї А Б В Владимир Владимирович Путин Г Головна стаття Д Е Ж З И Й К Категория:ФК «Молде» Катэгорыя:ФК Мольдэ Л М Н Национальный спортивный комплекс «Олимпийский»?oldid=10629022 О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш Щ Ь Ю Я Ѣ Ґ Կատեգորիա:Մոլդե ֆուտբոլային ակումբ تصنيف:نادي مولده رده:باشگاه فوتبال مولده € 분류:몰데 FK (143649) 2003 QQ47 (144898) 2004 VD17 (612901) 2004 XP14 .ac .ad .ae .af .ag .ai .al .am .an .ao .aq .ar .as .at .au .aw .ax .az .ba .bb .bd .be .bf .bg .bh .bi .bj .bl .bm .bn .bo .bq .br .bs .bt .bu .bv .bw .by .bz .ca .cc .cd .cf .cg .ch .ci .ck .cl .cm .cn .co .com .cr .cs .cu .cv .cw .cx .cy .cymru .cz .dd .de .dj .dk .dm .do .dz .ec .edu .ee .eg .eh .er .es .et .eu .fi .fj .fk .fm .fo .fr .ga .gb .gd .ge .gf .gg .gh .gi .gl .gm .gn .gov .gp .gq .gr .gs .gt .gu .gw .gy .hk .hm .hn .hr .ht .hu .id .ie .il .im .in .io .iq .ir .is .it .je .jm .jo .jp .ke .kg .kh .ki .km .kn .kp .kr .kw .ky .kz .la .lb .lc .li .lk .lr .ls .lt .lu .lv .ly .ma .mc .md .me .mf .mg .mh .mil .mk .ml .mm .mn .mo .mp .mq .mr .ms .mt .mu .mv .mw .mx .my .mz .na .nc .ne .nf .ng .ni .nl .no .np .nr .nu .nz .om .pa .pe .pf .pg .ph .pk .pl .pm .pn .pr .ps .pt .pw .py .qa .re .ro .rs .ru .rw .sa .sb .sc .scot .sd .se .sg .sh .si .sj .sk .sl .sm .sn .so .sr .ss .st .su .sv .sx .sy .sz .tc .td .tf .tg .th .tj .tk .tl .tm .tn .to .tp .tr .tt .tv .tw .tz .ua .ug .uk .um .us .uy .uz .va .vc .ve .vg .vi .vn .vu .wales .wf .ws .xxx .ye .yt .yu .za .zm .zr .zw 1. únor 1. červen 1. červenec 1. česká fotbalová liga 1. česká fotbalová liga 1993/1994 1. česká fotbalová liga 1993/94 1. česká fotbalová liga 1994/1995 1. česká fotbalová liga 1994/95 1. česká fotbalová liga 1995/1996 1. česká fotbalová liga 1996/1997 1. česká fotbalová liga 1996/97 1. česká fotbalová liga 2018/19 1. česká fotbalová liga 2019/20 1. česká fotbalová liga 2020/21 1. česká futbalová liga 1. česká futbalová liga 1993/1994 1. česká futbalová liga 1994/1995 1. česká futbalová liga 1995/1996 1. česká futbalová liga 1996/1997 1. československá fotbalová liga 1956 1. československá fotbalová liga 1957/1958 1. československá fotbalová liga 1958/1959 1. československá fotbalová liga 1959/1960 1. československá fotbalová liga 1960/1961 1. československá fotbalová liga 1961/1962 1. československá fotbalová liga 1961/62 1. československá fotbalová liga 1962/1963 1. československá fotbalová liga 1963/1964 1. československá fotbalová liga 1964/1965 1. československá fotbalová liga 1965/1966 1. československá fotbalová liga 1966/1967 1. československá fotbalová liga 1967/1968 1. československá fotbalová liga 1967/68 1. československá fotbalová liga 1968/1969 1. československá fotbalová liga 1969/1970 1. československá fotbalová liga 1970/1971 1. československá fotbalová liga 1970/71 1. československá fotbalová liga 1971/1972 1. československá fotbalová liga 1972/1973 1. československá fotbalová liga 1972/73 1. československá fotbalová liga 1973/1974 1. československá fotbalová liga 1974/1975 1. československá fotbalová liga 1974/75 1. československá fotbalová liga 1975/1976 1. československá fotbalová liga 1976/1977 1. československá fotbalová liga 1977/1978 1. československá fotbalová liga 1978/1979 1. československá fotbalová liga 1979/1980 1. československá fotbalová liga 1979/80 1. československá fotbalová liga 1980/1981 1. československá fotbalová liga 1981/1982 1. československá fotbalová liga 1982/1983 1. československá fotbalová liga 1982/83 1. československá fotbalová liga 1983/1984 1. československá fotbalová liga 1984/1985 1. československá fotbalová liga 1985/1986 1. československá fotbalová liga 1986/1987 1. československá fotbalová liga 1986/87 1. československá fotbalová liga 1987/1988 1. československá fotbalová liga 1987/88 1. československá fotbalová liga 1988/1989 1. československá fotbalová liga 1988/89 1. československá fotbalová liga 1989/1990 1. československá fotbalová liga 1989/90 1. československá fotbalová liga 1990/1991 1. československá fotbalová liga 1990/91 1. československá fotbalová liga 1991/1992 1. československá fotbalová liga 1991/92 1. československá fotbalová liga 1992/1993 1. československá fotbalová liga 1992/93 1. československý armádní sbor 1. říjen 1. asociační liga 1929/1930 1. asociační liga 1930/1931 1. asociační liga 1931/1932 1. asociační liga 1931/32 1. asociační liga 1932/1933 1. asociační liga 1932/33 1. asociační liga 1933/1934 1. august 1. březen 1. BFK Frýdlant nad Ostravicí 1. december 1. Division (Belgien) 1900/01?oldid=215638845 1. Division (Belgien) 1901/02?oldid=220255450 1. Division 1897/1998 1. Division 1898/1899 1. Division 1899/1900 1. Division 1900/1901 1. Division 1901/1902 1. Division 1902/1903 1. Division 1903/1904 1. Division 1904/1905 1. Division 1905/1906 1. Division 1906/1907 1. Division 1907/1908 1. Division 1908/1909 1. Division 1909/1910 1. Division 1910/1911 1. Division 1911/1912 1. Division 1913/1914 1. Division 1919/1920 1. Division 1920/1921 1. Division 1921/1922 1. Division 1922/1923 1. Division 1923/1924 1. Division 1924/1925 1. Division 1925/1926 1. Division 1926/1927 1. Division 1927/1928 1. Division 1928/1929 1. Division 1929/1930 1. Division 1967/1968 1. divisjon 1967 1. duben 1. FC Köln 1. FC Kaiserslautern 1. FC Košice 1. FC Kolín 1. FC Lokomotive Leipzig (1966) 1. FC Lokomotive Leipzig (2003) 1. FC Magdeburg 1. FC Nürnberg 1. FC Norimberk 1. FC Slovácko 1. FC Tatran Prešov 1. FC Union Berlin 1. február 1. FFC Turbine Potsdam 1. FK Drnovice 1. FK Příbram 1. FSV Mainz 05 1. Gambrinus liga 1997/1998 1. Gambrinus liga 1998/1999 1. Gambrinus liga 1999/2000 1. Gambrinus liga 2000/2001 1. Gambrinus liga 2001/02 1. Gambrinus liga 2001/2002 1. Gambrinus liga 2002/2003 1. Gambrinus liga 2003/2004 1. Gambrinus liga 2004/2005 1. Gambrinus liga 2005/06 1. Gambrinus liga 2005/2006 1. Gambrinus liga 2006/2007 1. Gambrinus liga 2007/2008 1. Gambrinus liga 2008/2009 1. Gambrinus liga 2010/2011 1. Gambrinus liga 2011/2012 1. júl 1. jún 1. január 1. kniha Henochova 1. kniha královská 1. kniha Makabejská 1. kniha Samuelova 1. květen 1. leden 1. listopad 1. máj 1. marec 1. november 1. október 1. prosinec 1. SC Znojmo 1. SC Znojmo FK 1. september 1. severoirská fotbalová liga 1. SK Prostějov 1. slovenská fotbalová liga 1. slovenská fotbalová liga#Nejlepší střelci jednotlivých ročníků 1. slovenská fotbalová liga 1993/1994 1. slovenská fotbalová liga 1993/94 1. slovenská fotbalová liga 1994/1995 1. slovenská fotbalová liga 1995/1996 1. slovenská fotbalová liga 1996/1997 1. slovenská fotbalová liga 2002/2003 1. slovenská fotbalová liga 2009/10 1. srpen 1. století 1. století př. n. l. 1. svetová vojna 1. tisíciletí 1. tisíciletí př. n. l. 1. září 10. únor 10. červen 10. červenec 10. říjen 10. apríl 10. august 10. březen 10. března 10. december 10. duben 10. február 10. júl 10. jún 10. júna 10. január 10. květen 10. leden 10. listopad 10. máj 10. marec 10. november 10. október 10. prosinec 10. september 10. srpen 10. století 10. století př. n. l. 10. tisíciletí př. n. l. 10. září 100+1 zahraniční zajímavost 1000 1008 1009 1013 1014 1016 1017 101955 Bennu 1024 1042 1045 1060 1066 1068 1069 1070 1071 1075 1083 1085 109 11. únor 11. červen 11. červenec 11. říjen 11. august 11. březen 11. december 11. duben 11. júl 11. jún 11. január 11. květen 11. leden 11. listopad 11. máj 11. marec 11. november 11. október 11. prosinec 11. september 11. srpen 11. srpen 11. století 11. století př. n. l. 11. storočie 11. tisíciletí př. n. l. 11. září 11. září 11. září 2001 1109 1128 1133 1138 1142 1144 1158 1166 117 1171 1177 1180 1190 12. únor 12. červen 12. červenec 12. říjen 12. august 12. březen 12. december 12. duben 12. február 12. júl 12. jún 12. január 12. květen 12. leden 12. listopad 12. máj 12. marec 12. november 12. október 12. prosinec 12. ročník udílení Zlatých glóbů 12. september 12. septembra 12. srpen 12. století 12. století př. n. l. 12. storočie 12. tisíciletí př. n. l. 12. září 1201 1204 1208 1209 1212 1213 1214 1216 1221 1228 1230 1233 1234 1236 1238 1240 1245 1246 1248 1254 1255 1261 1265 1270 1272 1273 1274 1276 1278 1284 1285 1287 1290 1291 1296 12 (linka metra v Madridu) 13. únor 13. červen 13. červenec 13. říjen 13. august 13. březen 13. december 13. duben 13. február 13. júl 13. január 13. komnata 13. květen 13. leden 13. listopad 13. listopad 13. máj 13. marec 13. november 13. október 13. prosinec 13. september 13. srpen 13. století 13. září 1306 1310 1312 1314 1322 1325 1327 1328 1329 1330 1332 1338 1339 1340 1344 1346 1349 1350 1365 1370 1372 1374 1376 1377 1384 1385 1389 1394 1395 1399 14 14. únor 14. červen 14. červenec 14. říjen 14. august 14. březen 14. december 14. duben 14. február 14. júl 14. január 14. květen 14. leden 14. listopad 14. máj 14. marec 14. november 14. október 14. prosinec 14. september 14. srpen 14. století 14. století př. n. l. 14. září 1400 1402 1410 1415 1417 1419 141 př. n. l. 1420 1421 1422 1423 1424 1426 1427 1428 1429 1430 1431 1432 1433 1434 1435 1436 1437 1439 1441 1442 1443 1444 1447 1449 1450 1451 1452 1453 1454 1455 1456 1459 1461 1463 1464 1466 1467 1468 1469 1471 1473 1477 1478 1479 1481 1482 1484 1487 1488 1489 1490s in music 1492 1493 1494 1495 1496 1497 1498 1499 15. únor 15. červen 15. červenec 15. říjen 15. apríl 15. august 15. březen 15. december 15. duben 15. február 15. júl 15. jún 15. január 15. januára 15. květen 15. leden 15. listopad 15. máj 15. marec 15. november 15. október 15. prosinec 15. september 15. srpen 15. století 15. září 15. září 1500 1500s in music 1503 1504 1506 1507 1508 1509 1510s in music 1512 1513 1516 1517 1519 1520 1520s in music 1522 1523 1526 1527 1528 1529 1530s in music 1531 1532 1533 1534 1536 1537 1539 1540 1540s in music 1542 1543 1544 1546 1547 1550 1551 1552 1553 1557 1558 1559 1561 1564 1565 1566 1566 Icarus 1567 1568 1570 1572 1573 1574 1575 1577 1578 1579 1581 1583 1584 1585 1586 1587 1588 1589 1590 1591 1592 1593 1594 1595 1596 1597 1598 1599 16. únor 16. červen 16. červenec 16. říjen 16. apríl 16. august 16. březen 16. december 16. decembra 16. duben 16. február 16. júl 16. jún 16. január 16. květen 16. leden 16. listopad 16. máj 16. marec 16. november 16. október 16. prosinec 16. september 16. septembra 16. srpen 16. století 16. storočie 16. září 1600 1601 1602 1604 1605 1607 1608 1609 161 1610 1611 1612 1616 1617 1619 1620 1621 162173 Ryugu 1623 1624 1626 1628 1630 1631 1632 1633 1635 1636 1638 1639 1641 1643 1645 1648 1649 1651 1652 1654 1655 1657 1658 1660 1661 1662 1664 1665 1666 1669 1670 1671 1674 1675 1676 1677 1678 1679 1680 1682 1683 1685 1686 1687 1688 1689 169 1690 1691 1693 1694 1695 1696 1697 1699 17. únor 17. červen 17. červenec 17. říjen 17. apríl 17. august 17. březen 17. december 17. duben 17. júl 17. január 17. květen 17. leden 17. listopad 17. máj 17. marec 17. november 17. október 17. prosinec 17. september 17. srpen 17. století 17. storočie 17. září 1700 1701 1702 1703 1704 1707 1708 1709 1711 1712 1713 1714 1715 1716 1717 1718 1719 1720 1721 1722 1723 1724 1725 1726 1727 1728 1729 1730 1731 1732 1733 1734 1735 1736 1737 1738 1739 1740 1741 1742 1743 1744 1745 1746 1747 1748 1749 1750 1751 1752 1753 1754 1756 1757 1758 1759 1760 1761 1762 1763 1765 1766 1767 1768 1769 1770 1771 1773 1774 1775 1776 1777 1778 1779 1780 1781 1782 1783 1784 1785 1787 1788 1789 1790 1791 1792 1793 1794 1795 1796 1797 1798 1799 179 pred Kr. 18. únor 18. červen 18. červenec 18. červenec 18. říjen 18. apríl 18. august 18. březen 18. december 18. duben 18. február 18. júl 18. január 18. květen 18. leden 18. listopad 18. listopad 18. máj 18. mája 18. marec 18. november 18. október 18. prosinec 18. september 18. srpen 18. století 18. storočie 18. září 18. září 180 1800 1801 1802 1803 1804 1805 1806 1808 1809 1810 1811 1812 1813 1814 1815 1816 1817 1818 1819 1820 1821 1822 1822 in Brazil 1823 1823 in Brazil 1824 1824 in Brazil 1825 1825 in Brazil 1826 in Brazil 1827 1827 in Brazil 1828 1828 in Brazil 1829 1829 in Brazil 1830 1830 in Brazil 1831 1831 in Brazil 1832 1832 in Brazil 1833 1833 in Brazil 1834 1834 in Brazil 1835 1835 in Brazil 1836 1836 in Brazil 1837 1837 in Brazil 1838 1838 in Brazil 1839 1839 in Brazil 1840 1840 in Brazil 1841 1841 in Brazil 1842 1842 in Brazil 1843 1843 in Brazil 1844 1844 in Brazil 1845 1845 in Brazil 1846 1846 in Brazil 1847 1847 in Brazil 1848 1848 in Brazil 1849 1849 in Brazil 1850 1850 in Brazil 1851 1851 in Brazil 1852 1852 in Brazil 1852 vo vede 1853 1853 in Brazil 1854 1854 in Brazil 1855 1855 in Brazil 1856 1856 in Brazil 1857 1857 in Brazil 1858 1858 in Brazil 1859 1859 in Brazil 185 př. n. l. 1860 1860 in Brazil 1861 1861 in Brazil 1862 1863 1864 1865 1866 1867 1868 1869 1870 1871 1872 1873 1874 1875 1876 1877 1878 1879 1880 1881 1882 1883 1884 1885 1886 1887 1888 1889 1890 1891 1892 1893 1894 1895 1895–96 Belgian First Division 1896 1896–97 Belgian First Division 1896 Summer Olympics 1897 1897–98 Belgian First Division 1898 1898–99 Belgian First Division 1899 1899–00 FA Cup?oldid=1000860484 1899–1900 Belgian First Division 19. únor 19. červen 19. červenec 19. říjen 19. apríl 19. august 19. březen 19. december 19. duben 19. február 19. júl 19. jún 19. január 19. květen 19. leden 19. listopad 19. máj 19. marec 19. november 19. október 19. prosinec 19. september 19. srpen 19. století 19. září 19. září 1900 1900–01 Belgian First Division 1900–01 Irish League?oldid=1066452059 1900s in comics 1901 1901–02 Belgian First Division 1901–02 Irish League?oldid=1066451000 1902 1903 1903–04 Belgian First Division 1903–04 Football League?oldid=1075426231 1904 1904–05 Belgian First Division 1905 1905–06 Belgian First Division 1906 1906–07 Belgian First Division 1907 1908 1909 1909 Copa del Rey 1909 Copa del Rey Final 1910 1910s in comics 1910 Copa del Rey 1910 UECF Copa del Rey Final 1911 1911–12 Belgian First Division 1912 1912–13 Belgian First Division 1913 1913–14 Belgian First Division 1913–14 FA Cup?oldid=1034806145 1913 Copa del Rey 1913 UECF Copa del Rey Final 1914 1914 Copa del Rey 1914 Copa del Rey Final 1915 1916 1917 1918 1918 in Brazil 1919 1919–20 Belgian First Division 1919–20 FA Cup?oldid=984099520 1919 in Brazil 192 1920 1920–1929 1920–21 Belgian First Division 1920–21 Irish League?oldid=1066445076 1920s in comics 1920 in Brazil 1921 1921–22 Belgian First Division 1922 1922–23 FA Cup?oldid=130049349 1923 1924 1924 VFL season 1925 1926 1927 1928 1928 Copa del Rey Final 1929 1929–30 Tercera División 1929 in Brazil 1929 La Liga 1929 Segunda División Grupo B 193 1930 1930–1939 1930–31 Tercera División 1930s in comics 1930 in comics 1931 1931–32 Belgian First Division 1931–32 FA Cup?oldid=1126891416 1931–32 Tercera División 1931 in Brazil 1931 in comics 1932 1932–33 Belgian First Division 1932–33 Tercera División 1932 in comics 1933 1933–34 Belgian First Division 1933–34 Tercera División 1933 in Brazil 1933 in comics 1934 1934–35 Belgian First Division 1934–35 Segunda División 1934 in comics 1935 1935–36 Segunda División 1935 in comics 1936 1936 in comics 1937 1937 in Brazil 1937 in comics 1938 1938–39 Panhellenic Championship 1938 in comics 1939 1939–40 Segunda División 1939 in comics 1940 1940–1949 1940–41 Segunda División 1940s in comics 1940s in music 1940 in comics 1941 1941–42 Segunda División 1941 in comics 1942 1942–43 Belgian First Division 1942–43 Segunda División 1942 in comics 1943 1943–44 Belgian First Division 1943–44 Segunda División 1943 in comics 1944 1944–45 Tercera División 1944 in comics 1945 1945–46 Belgian First Division 1945–46 Tercera División 1945 in comics 1945 in Indonesia 1946 1946–47 Belgian First Division 1946–47 Tercera División 1946 in comics 1946 in Indonesia 1947 1947–48 Belgian First Division 1947–48 Segunda División 1947–48 Tercera División 1947 in comics 1947 in Indonesia 1948 1948–49 La Liga 1948–49 Rangers F.C. season 1948–49 Segunda División 1948–49 Tercera División 1948 in comics 1948 in Indonesia 1948 ve filmu 1949 1949–50 Copa del Generalísimo 1949–50 La Liga 1949–50 Tercera División 1949 in comics 1949 in Indonesia 1950 1950–1959 1950–51 La Liga 1950–51 Tercera División 1950s in comics 1950s in music 1950 FIFA World Cup 1950 in comics 1951 1951–52 Belgian First Division 1951–52 La Liga 1951–52 Tercera División 1951 in comics 1951 in spaceflight 1952 1952–53 Belgian First Division 1952–53 La Liga 1952–53 Tercera División 1952 FIFA Youth Tournament Under-18 1952 in comics 1952 in spaceflight 1953 1953–54 La Liga 1953–54 Panhellenic Championship 1953–54 Tercera División 1953 in comics 1953 in spaceflight 1954 1954–55 La Liga 1954–55 Segunda División 1954–55 Tercera División 1954 FIFA Youth Tournament Under-18 1954 in Brazil 1954 in comics 1954 in spaceflight 1954 ve filmu 1955 1955–56 La Liga 1955–56 Tercera División 1955 in comics 1955 in spaceflight 1956 1956–57 La Liga 1956–57 Tercera División 1956 in comics 1956 in spaceflight 1957 1957–58 Belgian First Division 1957–58 La Liga 1957–58 Segunda División 1957–58 Tercera División 1957 in comics 1957 in spaceflight 1957 UEFA European Under-18 Championship 1958 1958–59 Copa del Generalísimo 1958–59 Segunda División 1958 FIFA World Cup final 1958 FIFA World Cup qualification 1958 in comics 1958 in spaceflight 1959 1959–60 Copa del Generalísimo 1959–60 La Liga 1959–60 Segunda División 1959–60 Tercera División 1959 in comics 1959 in spaceflight 1960 1960–1969 1960–61 La Liga 1960s in comics 1960s in music 1960 in comics 1960 in spaceflight 1961 1961–62 Segunda División 1961–62 Tercera División 1961 in comics 1961 in spaceflight 1962 1962–63 La Liga 1962–63 Tercera División 1962 FIFA World Cup 1962 in comics 1962 in spaceflight 1963 1963–64 Belgian First Division 1963–64 La Liga 1963–64 Tercera División 1963 in comics 1963 in spaceflight 1964 1964–65 Segunda División 1964–65 Tercera División 1964 European Nations' Cup 1964 in comics 1964 in spaceflight 1964 UEFA European Under-18 Championship 1965 1965–66 Honduran Liga Nacional 1965–66 Segunda División 1965–66 Tercera División 1965 in comics 1965 in Indonesia 1965 in spaceflight 1966 1966–67 Honduran Liga Nacional 1966–67 Honduran Segunda División 1966–67 Segunda División 1966–67 Tercera División 1966-67 Celtic F.C. season 1966 FIFA World Cup 1966 FIFA World Cup final 1966 in comics 1966 in spaceflight 1967 1967–68 Belgian First Division 1967–68 Honduran Liga Nacional 1967–68 Honduran Segunda División 1967–68 Segunda División 1967–68 Tercera División 1967 in comics 1967 in spaceflight 1967 v hudbě 1968 1968–69 Belgian First Division 1968–69 Honduran Liga Nacional 1968–69 Honduran Segunda División 1968–69 Segunda División 1968 European Cup final 1968 in comics 1968 in spaceflight 1968 NFL playoffs 1968 v hudbě 1969 1969–70 Honduran Liga Nacional 1969–70 Honduran Segunda División 1969–70 Segunda División 1969 in comics 1969 in spaceflight 1970 1970–1979 1970–71 Honduran Liga Nacional 1970–71 Honduran Segunda División 1970–71 Tercera División 1970s in comics 1970s in music 1970 FIFA World Cup 1970 in comics 1970 in spaceflight 1970 ve filmu 1970 v hudbě 1971 1971–72 Eredivisie?oldid=941828566 1971–72 Honduran Liga Nacional 1971–72 Honduran Segunda División 1971–72 Segunda División 1971 in comics 1971 in spaceflight 1972 1972–73 Honduran Liga Nacional 1972–73 Honduran Segunda División 1972–73 Primeira Divisão?oldid=952955572 1972–73 Segunda División 1972–73 Tercera División 1972 in comics 1972 in spaceflight 1972 v hudbě 1973 1973–74 Honduran Liga Nacional 1973–74 Segunda División 1973–74 Tercera División 1973 Honduran Segunda División 1973 in comics 1973 in spaceflight 1973 v hudbě 1974 1974–75 Belgian First Division 1974–75 Honduran Liga Nacional 1974–75 Segunda División 1974–75 Tercera División 1974 FIFA World Cup#Second round 1974 Honduran Segunda División 1974 in comics 1974 in spaceflight 1974 v hudbě 1975 1975–76 European Cup Winners' Cup 1975–76 Honduran Liga Nacional 1975–76 Rangers F.C. season 1975–76 Segunda División 1975–76 Tercera División 1975–76 UEFA Cup 1975 Honduran Segunda División 1975 in comics 1975 in spaceflight 1976 1976–77 European Cup Winners' Cup 1976–77 Honduran Liga Nacional 1976–77 Segunda División 1976–77 Tercera División 1976 Honduran Segunda División 1976 in comics 1976 in spaceflight 1976 UEFA Cup Final 1976 UEFA European Under-18 Championship 1977 1977–78 European Cup 1977–78 European Cup Winners' Cup 1977–78 Honduran Liga Nacional 1977–78 Rangers F.C. season 1977–78 Segunda División 1977 Honduran Segunda División 1977 in comics 1977 in spaceflight 1978 1978–79 Honduran Liga Nacional 1978–79 Honduran Segunda División 1978–79 NFL playoffs 1978–79 Segunda División 1978 in comics 1978 in spaceflight 1979 1979–80 Honduran Liga Nacional 1979–80 La Liga 1979–80 Segunda División 1979–80 Segunda División B 1979 Honduran Segunda División 1979 in comics 1979 in spaceflight 1980 1980–1989 1980–81 Honduran Liga Nacional 1980–81 La Liga 1980–81 NFL playoffs#Conference championships 1980–81 Segunda División 1980s 1980s in comics 1980s in music 1980 Honduran Segunda División 1980 in comics 1980 in spaceflight 1981 1981–82 European Cup 1981–82 European Cup Winners' Cup 1981–82 Honduran Liga Nacional 1981–82 La Liga 1981 Honduran Segunda División 1981 in comics 1981 in spaceflight 1982 1982–83 Belgian First Division 1982–83 European Cup 1982–83 Honduran Liga Nacional 1982–83 La Liga 1982–83 NFL playoffs#Conference championships 1982–83 UEFA Cup 1982 Copa del Rey Final 1982 FA Cup final 1982 FIFA World Cup 1982 Honduran Segunda División 1982 in comics 1982 in spaceflight 1982 Supercopa de España 1983 1983–84 Honduran Liga Nacional 1983–84 UEFA Cup 1983 Honduran Segunda División 1983 in comics 1983 in spaceflight 1983 v hudbě 1984 1984–85 Honduran Liga Nacional 1984–85 UEFA Cup 1984 (román) 1984 Copa de la Liga 1984 Honduran Segunda División 1984 in comics 1984 in spaceflight 1984 UEFA European Under-21 Championship 1984 ve filmu 1985 1985–86 Honduran Liga Nacional 1985–86 La Liga 1985 FIFA World Youth Championship 1985 Honduran Segunda División 1985 in comics 1985 in spaceflight 1985 UEFA European Under-16 Championship 1985 v hudbě 1986 1986–87 Belgian First Division 1986–87 Copa del Rey 1986–87 Honduran Liga Nacional 1986–87 La Liga 1986 FIFA World Cup 1986 Honduran Segunda División 1986 in comics 1986 in spaceflight 1986 UEFA European Under-16 Championship 1986 UEFA European Under-21 Championship 1987 1987–88 European Cup Winners' Cup 1987–88 Honduran Liga Nacional 1987–88 Honduran Segunda División 1987–88 La Liga 1987 in comics 1987 in spaceflight 1987 Oceania Club Championship 1988 1988–89 Copa del Rey 1988–89 Honduran Liga Nacional 1988 Honduran Segunda División 1988 in comics 1988 in spaceflight 1988 UEFA European Under-16 Championship 1989 1989–90 European Cup Winners' Cup 1989–90 Honduran Liga Nacional 1989–90 Honduran Segunda División 1989 in comics 1989 in spaceflight 1989 ve filmu 1990 1990–1999 1990–91 Honduran Liga Nacional 1990–91 Honduran Segunda División 1990s 1990s in comics 1990s in music 1990 Cairo bus attack 1990 in comics 1990 in spaceflight 1990 UEFA European Under-18 Championship 1991 1991–92 Honduran Liga Nacional 1991–92 Honduran Segunda División 1991 FIFA U-17 World Championship 1991 in comics 1991 in spaceflight 1991 UEFA European Under-16 Championship 1991 ve filmu 1992 1992–93 European Cup Winners' Cup 1992–93 Honduran Liga Nacional 1992–93 Honduran Segunda División 1992–93 Rangers F.C. season 1992–93 Segunda División 1992–93 Segunda División B 1992–93 Tercera División 1992–93 Tercera División#Group I 1992–93 Tercera División#Group II 1992–93 Tercera División#Group IV 1992–93 Tercera División#Group IX 1992–93 Tercera División#Group V 1992–93 Tercera División#Group VII 1992–93 Tercera División#Group XI 1992–93 Tercera División#Group XII 1992–93 Tercera División#Group XIII 1992–93 Tercera División#Group XVI 1992–93 Tercera División#Group XVII 1992 Cricket World Cup 1992 in comics 1992 in spaceflight 1992 UEFA European Under-16 Championship 1993 1993–94 Copa del Rey 1993–94 Honduran Liga Nacional 1993–94 Honduran Segunda División 1993–94 Segunda División 1993–94 Segunda División B 1993 in comics 1993 in spaceflight 1993 in the European Union 1993 Segunda División B play-offs 1993 Tercera División play-offs 1993 UEFA European Under-18 Championship 1994 1994–95 Copa del Rey 1994–95 Honduran Liga Nacional 1994–95 Honduran Segunda División 1994–95 Segunda División B 1994 in comics 1994 in spaceflight 1994 in the European Union 1994 Segunda División B play-offs 1994 UEFA European Under-18 Championship 1994 UEFA European Under-21 Championship 1995 1995–96 Copa del Rey 1995–96 Honduran Liga Nacional 1995–96 Honduran Segunda División 1995–96 Segunda División 1995–96 Segunda División B 1995 FIFA World Youth Championship 1995 in comics 1995 in spaceflight 1995 in the European Union 1995 UEFA European Under-16 Championship 1995 UEFA European Under-18 Championship 1996 1996–97 Copa del Rey 1996–97 Honduran Liga Nacional 1996–97 Honduran Segunda División 1996–97 La Liga 1996–97 League of Wales 1996–97 Segunda División 1996–97 Segunda División B 1996–97 Taça de Portugal 1996 Cairo shooting 1996 FIFA Futsal World Championship 1996 in comics 1996 in Indonesia 1996 in spaceflight 1996 in the European Union 1996 UEFA European Under-18 Championship 1996 UEFA European Under-21 Championship 1996 UEFA Futsal Championship 1997 1997–98 Copa del Rey 1997–98 Honduran Liga Nacional 1997–98 Honduran Segunda División 1997–98 La Liga 1997–98 Segunda División B 1997–98 UEFA Cup 1997 FIFA U-17 World Championship 1997 in comics 1997 in Indonesia 1997 in spaceflight 1997 in the European Union 1997 Supertaça Cândido de Oliveira 1997 UEFA–CAF Meridian Cup 1997 UEFA European Under-16 Championship 1997 UEFA European Under-18 Championship 1998 1998–99 Honduran Liga Nacional 1998–99 Honduran Segunda División 1998–99 La Liga 1998–99 Manchester United F.C. season 1998–99 Rangers F.C. season 1998–99 Segunda División B 1998–99 UEFA Cup 1998-99 UEFA Champions League 1998 in comics 1998 in Indonesia 1998 in spaceflight 1998 in the European Union 1998 UEFA European Under-16 Championship 1998 UEFA European Under-21 Championship 1999 1999–2000 CD Leganés season 1999–2000 Honduran Liga Nacional 1999–2000 Honduran Segunda División 1999–2000 La Liga 1999–2000 Tercera División 1999 FIFA World Youth Championship 1999 in comics 1999 in spaceflight 1999 in the European Union 1999 na Slovensku 1999 Oceania Club Championship 1999 UEFA–CAF Meridian Cup 1999 UEFA European Under-16 Championship 1999 UEFA Futsal Championship 1st Regiment Infantry National Guard of Philadelphia 1 Ceres 2. únor 2. červen 2. červenec 2. česká fotbalová liga 2. česká fotbalová liga 1999/00 2. česká fotbalová liga 2008/09 2. česká futbalová liga 2. česká národní fotbalová liga 2. československá fotbalová liga 2. československá fotbalová liga 1956 2. československá fotbalová liga 1957/58 2. československá fotbalová liga 1958/59 2. československá fotbalová liga 1959/60 2. československá fotbalová liga 1960/61 2. říjen 2. august 2. březen 2. Bundesliga 2. december 2. duben 2. február 2. júl 2. jún 2. január 2. kniha královská 2. kniha Makabejská 2. kniha Samuelova 2. květen 2. leden 2. Liga (Switzerland) 2. listopad 2. máj 2. marec 2. německá fotbalová Bundesliga 2. november 2. október 2. prosinec 2. september 2. slovenská fotbalová liga 2. slovenská futbalová liga 2012/2013 2. slovenská futbalová liga 2013/2014 2. srpen 2. století 2. svetová vojna 2. tisíciletí 2. tisíciletí př. n. l. 2. září 20. únor 20. červen 20. červenec 20. říjen 20. august 20. březen 20. december 20. duben 20. duben 20. február 20. júl 20. január 20. květen 20. leden 20. listopad 20. máj 20. marec 20. november 20. október 20. pařížský obvod 20. prosinec 20. september 20. srpen 20. století 20. storočie 20. září 2000 2000–01 French Division 1 2000–01 Honduran Liga Nacional 2000–01 Honduran Segunda División 2000–01 La Liga 2000–01 Segunda División B 2000–01 UEFA Champions League 2000s 2000s in comics 2000s in music 2000 FIFA Futsal World Championship 2000 in comics 2000 in Indonesia 2000 in spaceflight 2000 in the European Union 2000 UEFA European Under-21 Championship 2000 v hudbě 2001 2001–02 Copa del Rey 2001–02 French Division 1 2001–02 Honduran Liga Nacional 2001–02 Honduran Segunda División 2001–02 La Liga 2001–02 Paris Saint-Germain F.C. season 2001–02 Racing de Santander season 2001–02 Segunda División B 2001 FIFA U-17 World Championship 2001 in comics 2001 in spaceflight 2001 in the European Union 2001 Oceania Club Championship 2001 Supertaça Cândido de Oliveira 2001 UEFA–CAF Meridian Cup 2001 UEFA European Under-16 Championship 2001 UEFA European Under-18 Championship 2001 UEFA Futsal Championship 2002 2002–03 Copa del Rey 2002–03 Honduran Liga Nacional 2002–03 Honduran Liga Nacional de Ascenso 2002–03 La Liga 2002–03 Paris Saint-Germain F.C. season 2002–03 Primeira Liga 2002–03 Rangers F.C. season 2002–03 Segunda División 2002–03 Taça de Portugal 2002–03 UEFA Champions League 2002–03 UEFA Cup 2002 AFC U-17 Championship 2002 FIFA World Cup 2002 FIFA World Cup qualification?oldid=423442097 2002 FIFA World Cup qualification (UEFA) 2002 in comics 2002 in Indonesia 2002 in spaceflight 2002 in the European Union 2002 renaming of Turkmen months and days of week 2002 UEFA European Under-17 Championship 2002 UEFA European Under-19 Championship 2002 v hudbě 2003 2003–04 Copa del Rey 2003–04 Honduran Liga Nacional 2003–04 La Liga 2003–04 Ligue 1 2003–04 Paris Saint-Germain F.C. season 2003–04 Primeira Liga 2003–04 SC Bastia season 2003–04 Segunda División 2003–04 UEFA Champions League 2003 African U-17 Championship 2003 CONCACAF U-17 Tournament 2003 FIFA U-17 World Championship 2003 FIFA U-17 World Championship squads 2003 FIFA World Youth Championship 2003 in comics 2003 in Indonesia 2003 in spaceflight 2003 in the European Union 2003 OFC U-17 Championship 2003 South American U-17 Championship 2003 UEFA–CAF Meridian Cup 2003 UEFA European Under-17 Championship 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 1 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 2 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 3 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 4 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 5 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 6 2 2003 UEFA European Under-17 Championship qualification#Group 7 2 2003 UEFA European Under-17 Championship squads 2003 UEFA Intertoto Cup 2004 2004–05 Copa del Rey 2004–05 FC Metz season 2004–05 Honduran Liga Nacional 2004–05 La Liga 2004–05 New Zealand Football Championship 2004–05 Paris Saint-Germain F.C. season 2004–05 Segunda División 2004–05 UEFA Champions League 2004 FIFA Futsal World Championship 2004 FU162 2004 HR56 2004 in comics 2004 in Indonesia 2004 in spaceflight 2004 in the European Union 2004 Sinai bombings 2004 UEFA Champions League Final 2004 UEFA European Under-17 Championship 2004 UEFA European Under-19 Championship 2004 UEFA Intertoto Cup 2004 UEFA Women's Under-19 Championship 2005 2005–06 Copa del Rey 2005–06 Honduran Liga Nacional 2005–06 La Liga 2005–06 New Zealand Football Championship 2005–06 NFL playoffs 2005–06 Segunda División 2005–06 Segunda División B 2005–06 UAE Football League 2005–06 UEFA Champions League 2005 Alexandria riot 2005 BS1 2005 FA 2005 FIFA U-17 World Championship 2005 GA120 2005 in comics 2005 in Indonesia 2005 in spaceflight 2005 in the European Union 2005 OFC Club Championship 2005 Sharm El Sheikh bombings 2005 TA 2005 TC51 2005 TK50 2005 UA1 2005 UEFA–CAF Meridian Cup 2005 UEFA Futsal Championship 2005 XA8 2006 2006–07 Copa del Rey 2006–07 Honduran Liga Nacional 2006–07 La Liga 2006–07 New Zealand Football Championship 2006–07 Segunda División 2006–07 Tercera División 2006 BA 2006 BC8 2006 BV39 2006 CU 2006 Dahab bombings 2006 DD1 2006 DN 2006 DO62 2006 in comics 2006 in Indonesia 2006 in spaceflight 2006 in the European Union 2006 OFC Club Championship 2006 UEFA European Under-17 Championship 2006 UEFA European Under-19 Championship 2007 2007–08 Copa del Rey 2007–08 FC Bayern Munich season 2007–08 Honduran Liga Nacional 2007–08 La Liga 2007–08 New Zealand Football Championship 2007–08 OFC Champions League 2007–08 Racing de Santander season 2007–08 Segunda División 2007 FIFA Club World Cup 2007 FIFA U-17 World Cup 2007 in comics 2007 in Indonesia 2007 in spaceflight 2007 in the European Union 2007 OFC Champions League 2007 Rugby World Cup 2007 TU24 2007 UEFA Champions League final 2007 UEFA European Under-17 Championship 2007 UEFA European Under-19 Championship 2007 UEFA Futsal Championship 2007 WD5 2008 2008–09 A-League 2008–09 Copa del Rey 2008–09 Cypriot First Division 2008–09 FC Barcelona season 2008–09 Honduran Liga Nacional 2008–09 La Liga 2008–09 New Zealand Football Championship 2008–09 OFC Champions League 2008–09 Segunda División 2008 A-League Pre-Season Challenge Cup 2008 Copa del Rey Final 2008 FIFA Club World Cup 2008 FIFA Futsal World Cup 2008 in comics 2008 in Indonesia 2008 in spaceflight 2008 in the European Union 2008 UEFA European Under-17 Championship 2009 2009–10 Belgian Pro League#Championship Playoff 2009–10 Copa del Rey 2009–10 F.C. Internazionale Milano season 2009–10 Honduran Liga Nacional 2009–10 La Liga 2009–10 New Zealand Football Championship 2009–10 OFC Champions League 2009–10 Real Valladolid season 2009–10 Segunda División 2009–10 Segunda División B 2009 (Glee) 2009 FIFA Confederations Cup 2009 FIFA U-17 World Cup 2009 in Afghanistan 2009 in Albania 2009 in Algeria 2009 in American music 2009 in animation 2009 in anime 2009 in archaeology 2009 in architecture 2009 in Argentina 2009 in art 2009 in association football 2009 in Australia 2009 in Austria 2009 in aviation 2009 in Azerbaijan 2009 in Bangladesh 2009 in baseball 2009 in basketball 2009 in Belarus 2009 in Belgium 2009 in Belize 2009 in Bhutan 2009 in birding and ornithology 2009 in Bosnia and Herzegovina 2009 in Brazil 2009 in British music 2009 in Bulgaria 2009 in Burkina Faso 2009 in Cambodia 2009 in Canada 2009 in Canadian music 2009 in Cape Verde 2009 in Chad 2009 in chess 2009 in Chile 2009 in China 2009 in classical music 2009 in Colombia 2009 in comics 2009 in computing 2009 in country music 2009 in Croatia 2009 in Cyprus 2009 in Denmark 2009 in Eritrea 2009 in esports 2009 in Estonia 2009 in Ethiopia 2009 in film 2009 in Finland 2009 in France 2009 in Gabon 2009 in Germany 2009 in Ghana 2009 in golf 2009 in Guinea-Bissau 2009 in heavy metal music 2009 in hip hop music 2009 in Hungary 2009 in Iceland 2009 in ice hockey 2009 in India 2009 in Indonesia 2009 in Iran 2009 in Iraq 2009 in Ireland 2009 in Irish music 2009 in Israel 2009 in Italy 2009 in Japan 2009 in Japanese music 2009 in jazz 2009 in Kenya 2009 in Kuwait 2009 in Laos 2009 in Latin music 2009 in Lebanon 2009 in Liberia 2009 in Libya 2009 in literature 2009 in Lithuania 2009 in Luxembourg 2009 in Macau 2009 in Malaysia 2009 in Mexico 2009 in Monaco 2009 in music 2009 in Namibia 2009 in Nepal 2009 in New Zealand 2009 in Nigeria 2009 in North Korea 2009 in Norway 2009 in Norwegian music 2009 in organized crime 2009 in Pakistan 2009 in paleontology 2009 in poetry 2009 in Poland 2009 in politics 2009 in Portugal 2009 in professional wrestling 2009 in public domain 2009 in radio 2009 in rail transport 2009 in rock music 2009 in Romania 2009 in rugby union 2009 in Russia 2009 in Rwanda 2009 in São Tomé and Príncipe 2009 in Saudi Arabia 2009 in science 2009 in Singapore 2009 in Slovakia 2009 in Somalia 2009 in South Africa 2009 in South Korea 2009 in South Korean music 2009 in spaceflight 2009 in Spain 2009 in sports 2009 in Sri Lanka 2009 in Sudan 2009 in Sweden 2009 in swimming 2009 in Taiwan 2009 in television 2009 in tennis 2009 in Thailand 2009 in the Democratic Republic of the Congo 2009 in the environment 2009 in the European Union 2009 in the Netherlands 2009 in the Philippines 2009 in the sport of athletics 2009 in the United Arab Emirates 2009 in the United Kingdom 2009 in the United States 2009 in Turkey 2009 in Ukraine 2009 in Uzbekistan 2009 in video games 2009 in Zambia 2009 in Zimbabwe 2009 Iranian presidential election 2009 Iranian presidential election protests 2009 Khan el-Khalili bombing 2009 L'Aquila earthquake 2009 swine flu pandemic 2009 UEFA Women's Under-17 Championship 2010 2010–11 Baltic League 2010–11 Belgian Pro League 2010–11 Copa del Rey 2010–11 Copa del Rey#Final phase 2010–11 Honduran Liga Nacional 2010–11 Honduran Liga Nacional de Ascenso 2010–11 in Indonesian football 2010–11 Latvian Football Cup 2010–11 La Liga 2010–11 New Zealand Football Championship 2010–11 OFC Champions League 2010–11 Real Valladolid season 2010–11 Segunda División 2010–11 Segunda División B 2010–11 Serie A 2010–11 Super League Greece 2010–2011 Queensland floods 2010-11 ASB Premiership 2010s 2010s in Andorra 2010s in comics 2010s in music 2010s in political history 2010 Baghdad church attack 2010 FIFA U-17 Women's World Cup 2010 FIFA World Cup 2010 FIFA World Cup final 2010 in American music 2010 in Brazil 2010 in comics 2010 in Indonesia 2010 in spaceflight 2010 in the European Union 2010 UEFA Champions League Final 2010 UEFA European Under-17 Championship 2010 UEFA European Under-19 Championship 2010 UEFA Futsal Championship 2010 UEFA Women's Under-17 Championship 2011 2011–12 ASB Premiership 2011–12 Belgian Pro League 2011–12 Copa del Rey#Round of 32 2011–12 Football League Championship 2011–12 Honduran Liga Nacional 2011–12 Honduran Liga Nacional de Ascenso 2011–12 La Liga 2011–12 New Zealand Football Championship 2011–12 OFC Champions League 2011–12 Segunda Divisão 2011–12 Segunda División 2011–12 Serie A 2011–12 Serie B 2011 (disambiguation) 2011 Alexandria bombing 2011 ASEAN Para Games 2011 Asian Men's Club Volleyball Championship 2011 Atlantic hurricane season 2011 ATP Challenger Tour Finals 2011 Brasileiro de Marcas season 2011 Brasil Open 2011 Brazilian Grand Prix 2011 Brazil Masters 2011 Cairo Israeli embassy attack 2011 Chilean Air Force CASA 212 crash 2011 Cirebon bombing 2011 Commonwealth Bank Tournament of Champions 2011 CONSUR Sevens 2011 Copa Chevrolet Montana season 2011 Delhi bombing 2011 Desafio Internacional das Estrelas 2011 Fórmula Truck season 2011 FIA WTCC Race of Brazil 2011 FIBA Asia Championship qualification 2011 FIFA Club World Cup Final 2011 FIVB Volleyball Men's U21 World Championship 2011 Formula 3 Brazil Open 2011 Formula 3 Sudamericana season 2011 Formula Future Fiat season 2011 GT Brasil season 2011 Imbaba church attacks 2011 India–Pakistan border shooting 2011 Indonesia national football team results 2011 Indonesia Open Grand Prix Gold 2011 in Afghanistan 2011 in Albania 2011 in Algeria 2011 in American music 2011 in animation 2011 in anime 2011 in Antarctica 2011 in archaeology 2011 in architecture 2011 in Argentina 2011 in art 2011 in Asian music 2011 in association football 2011 in Australia 2011 in Austria 2011 in aviation 2011 in Azerbaijan 2011 in Bangladesh 2011 in baseball 2011 in basketball 2011 in Belarus 2011 in Belgium 2011 in Belize 2011 in Bhutan 2011 in birding and ornithology 2011 in Bosnia and Herzegovina 2011 in Brazil 2011 in Brazilian football 2011 in British music 2011 in Bulgaria 2011 in Burkina Faso 2011 in Cambodia 2011 in Canada 2011 in Canadian music 2011 in Cape Verde 2011 in Chad 2011 in chess 2011 in Chile 2011 in China 2011 in classical music 2011 in Colombia 2011 in comics 2011 in computing 2011 in country music 2011 in Croatia 2011 in Cyprus 2011 in Denmark 2011 in Djibouti 2011 in Egypt 2011 in Equatorial Guinea 2011 in Eritrea 2011 in esports 2011 in Estonia 2011 in Europe 2011 in European music 2011 in film 2011 in Finland 2011 in France 2011 in Gabon 2011 in Georgia (country) 2011 in Germany 2011 in Ghana 2011 in golf 2011 in heavy metal music 2011 in hip hop music 2011 in Honduras 2011 in Hong Kong 2011 in Hungary 2011 in Iceland 2011 in ice hockey 2011 in India 2011 in Indonesia 2011 in Iran 2011 in Iraq 2011 in Ireland 2011 in Irish music 2011 in Israel 2011 in Italy 2011 in Ivory Coast 2011 in Japan 2011 in Japanese music 2011 in jazz 2011 in Jordan 2011 in Kazakhstan 2011 in Kenya 2011 in Kuwait 2011 in Laos 2011 in Latin music 2011 in Latvia 2011 in Lebanon 2011 in Liberia 2011 in Libya 2011 in literature 2011 in Lithuania 2011 in Macau 2011 in Malawi 2011 in Malaysia 2011 in Mauritania 2011 in Mexico 2011 in Moldova 2011 in Monaco 2011 in Montenegro 2011 in Mozambique 2011 in music 2011 in Namibia 2011 in Nepal 2011 in New Zealand 2011 in Niger 2011 in Nigeria 2011 in North Korea 2011 in Norway 2011 in Norwegian music 2011 in Oman 2011 in opera 2011 in Pakistan 2011 in paleontology 2011 in philosophy 2011 in poetry 2011 in Poland 2011 in politics 2011 in Portugal 2011 in professional wrestling 2011 in public domain 2011 in Qatar 2011 in radio 2011 in rail transport 2011 in rock music 2011 in Romania 2011 in rugby union 2011 in Russia 2011 in Rwanda 2011 in São Tomé and Príncipe 2011 in San Marino 2011 in Saudi Arabia 2011 in science 2011 in Serbia 2011 in Singapore 2011 in Slovakia 2011 in Slovenia 2011 in Somalia 2011 in South Africa 2011 in South Korea 2011 in South Korean music 2011 in South Sudan 2011 in spaceflight 2011 in Spain 2011 in sports 2011 in Sudan 2011 in Sweden 2011 in Swedish music 2011 in Switzerland 2011 in Syria 2011 in Taiwan 2011 in television 2011 in tennis 2011 in Thailand 2011 in the Democratic Republic of the Congo 2011 in the environment 2011 in the European Union 2011 in the Netherlands 2011 in the Philippines 2011 in the Republic of Ireland 2011 in the sport of athletics 2011 in the United Arab Emirates 2011 in the United Kingdom 2011 in the United States 2011 in Turkey 2011 in Ukraine 2011 in Uzbekistan 2011 in video games 2011 in Yemen 2011 in Zimbabwe 2011 Latvian Higher League 2011 Latvian presidential election 2011 Libyan civil war 2011 Lokomotiv Yaroslavl air disaster 2011 Men's South American Volleyball Championship 2011 Military World Games 2011 national electoral calendar 2011 na Slovensku 2011 NFL season 2011 Norway attacks 2011 Pan American Women's Handball Championship 2011 Rugby World Cup 2011 Rugby World Cup final 2011 São Léo Open 2011 São Paulo Indy 300 2011 Somalian famine 2011 Southeast Asian Games 2011 South American Rugby Championship "A" 2011 South Sudanese independence referendum 2011 Stock Car Brasil season 2011 Syrian uprising 2011 Tōhoku earthquake and tsunami 2011 Tetra Pak Tennis Cup 2011 Tohoku earthquake and tsunami 2011 Trofeo Linea Brasil season 2011 UEFA European Under-19 Championship 2011 UEFA European Under-21 Championship 2011 UEFA Women's Under-17 Championship 2011 Vancouver earthquake 2011 v doprave 2011 Women's South American Volleyball Club Championship 2011 World Championships in Athletics 2011 World Women's Handball Championship 2011 Yemeni uprising 2012 2012–13 ASB Premiership 2012–13 Belgian Pro League 2012–13 Bundesliga 2012–13 Copa del Rey#Round of 32 2012–13 DFB-Pokal 2012–13 FC Bayern Munich season 2012–13 Fußball-Bundesliga 2012–13 Honduran Liga Nacional 2012–13 Honduran Liga Nacional#Apertura 2012–13 Honduran Liga Nacional#Clausura 2012–13 La Liga 2012–13 Ligue 1 2012–13 New Zealand Football Championship 2012–13 OFC Champions League 2012–13 Premier League?oldid=1163018414 2012–13 Racing de Santander season 2012–13 Segunda División 2012–13 Serie A 2012–13 UEFA Champions League 2012 Africa Cup of Nations 2012 FIFA Futsal World Cup 2012 in American music 2012 in Brazil 2012 in comics 2012 in Indonesia 2012 in Latvia 2012 in spaceflight 2012 in the European Union 2012 UEFA European Under-19 Championship 2012 UEFA Futsal Championship 2012 UEFA Women's U-19 Championship 2012 United States presidential election 2013 2013–14 Belgian Pro League 2013–14 Belgian Pro League#Championship Playoff 2013–14 Bundesliga 2013–14 Copa del Rey 2013–14 Copa del Rey#Round of 16 2013–14 Eredivisie 2013–14 Honduran Liga Nacional 2013–14 La Liga 2013–14 Ligue 1 2013–14 New Zealand Football Championship 2013–14 OFC Champions League 2013–14 Premier League?oldid=1162631642 2013–14 Segunda División 2013–14 Segunda División B 2013–14 Serie A 2013–14 Sevilla FC season 2013–14 UEFA Champions League 2013–14 UEFA Champions League group stage#Group A 2013–14 UEFA Europa League 2013 Africa Cup of Nations 2013 FIFA Confederations Cup 2013 in American music 2013 in Brazil 2013 in comics 2013 in Indonesia 2013 in Latvia 2013 in spaceflight 2013 in the European Union 2013 Segunda División play-offs 2013 UEFA European Under-21 Championship 2013 UEFA Women's Under-17 Championship 2014 2014–15 Beitar Jerusalem F.C. season 2014–15 Belgian Pro League#Championship play-offs 2014–15 Copa del Rey#Round of 16 2014–15 Eredivisie 2014–15 Honduran Liga Nacional 2014–15 La Liga 2014–15 New Zealand Football Championship 2014–15 NFL playoffs 2014–15 OFC Champions League 2014–15 Segunda División 2014–15 Segunda División B 2014–15 Sevilla FC season 2014–15 UEFA Europa League qualifying phase and play-off round 2014 FIFA U-17 Women's World Cup 2014 FIFA World Cup 2014 FIFA World Cup Group D 2014 in American music 2014 in comics 2014 in Indonesia 2014 in Latvia 2014 in spaceflight 2014 in the European Union 2014 Taba bus bombing 2014 UEFA Women's U-19 Championship 2014 UEFA Women's Under-17 Championship 2015 2015–16 AEK Athens F.C. season 2015–16 Belgian Pro League 2015–16 CD Leganés season 2015–16 Copa del Rey#Round of 32 2015–16 Eredivisie 2015–16 Greek Football Cup 2015–16 Honduran Liga Nacional 2015–16 La Liga 2015–16 New Zealand Football Championship 2015–16 Segunda División 2015–16 Segunda División B 2015–16 Sevilla FC season 2015 Arish attack 2015 Honduran Cup 2015 in American music 2015 in comics 2015 in Indonesia 2015 in Latvia 2015 in spaceflight 2015 in the European Union 2015 kidnapping and beheading of Copts in Libya 2015 North American Soccer League season 2015 Six Nations Championship 2015 UEFA European Under-19 Championship 2015 UEFA Women's Under-17 Championship 2015 UEFA Women's Under-19 Championship 2016 2016–17 Belgian First Division A#Championship play-offs 2016–17 CD Leganés season 2016–17 Copa del Rey#Second round 2016–17 Eredivisie 2016–17 Honduran Liga Nacional 2016–17 Middlesbrough F.C. season 2016–17 New Zealand Football Championship 2016–17 Premier League 2016–17 Professional U23 Development League 2016–17 Segunda División 2016–17 Sevilla FC season 2016 Arish attack 2016 Cairo Cathedral bombing 2016 FC Kairat season 2016 FIFA U-17 Women's World Cup 2016 Hurghada attack 2016 in American music 2016 in comics 2016 in Indonesia 2016 in Latvia 2016 in spaceflight 2016 in the European Union 2016 OFC Champions League 2016 Segunda División B play-offs 2016 UEFA European Under-17 Championship 2016 UEFA Futsal Championship 2016 UEFA Women's Under-17 Championship 2016 UEFA Women's Under-19 Championship 2016 v hudbě 2017 2017–18 Belgian First Division A#Championship play-offs 2017–18 CD Leganés season 2017–18 Copa del Rey#Second round 2017–18 Eredivisie 2017–18 Gimnàstic de Tarragona season 2017–18 Girona FC season 2017–18 Honduran Liga Nacional 2017–18 La Liga 2017–18 NBA season 2017–18 New Zealand Football Championship 2017–18 Segunda División 2017–18 Segunda División B 2017–18 Sevilla FC season 2017 AFL Grand Final 2017 FC Kairat season 2017 FIFA U-17 World Cup 2017 Hurghada attack 2017 in American music 2017 in comics 2017 in Indonesia 2017 in Latvia 2017 in spaceflight 2017 in the European Union 2017 Kazakhstan Cup 2017 Minya attack 2017 Minya bus attack 2017 OFC Champions League 2017 Saint Menas church attack 2017 Sinai mosque attack 2017 UEFA European Under-17 Championship 2017 UEFA European Under-21 Championship 2017 UEFA Women's Under-17 Championship 2017 UEFA Women's Under-19 Championship 2018 2018–19 Belgian First Division A#Championship play-offs 2018–19 CD Leganés season 2018–19 Copa del Rey#Round of 32 2018–19 Deportivo de La Coruña season 2018–19 Gimnàstic de Tarragona season 2018–19 Girona FC season 2018–19 Honduran Liga Nacional de Ascenso 2018–19 Indian Super League 2018–19 in Spanish football 2018–19 La Liga 2018–19 Liga Nacional de Honduras 2018–19 New Zealand Football Championship 2018–19 NorthEast United FC season 2018–19 Premier League?oldid=860990960 2018–19 Segunda División 2018–19 Segunda División B 2018–19 Tercera División 2018–19 UEFA Youth League 2018 FIFA U-17 Women's World Cup 2018 FIFA U-20 Women's World Cup 2018 FIFA World Cup 2018 FIFA World Cup Group C 2018 FIFA World Cup knockout stage#Third place play-off 2018 FIFA World Cup qualification (CONMEBOL) 2018 in American music 2018 in comics 2018 in Indonesia 2018 in Latvia 2018 in spaceflight 2018 in the European Union 2018 Minya bus attack 2018 Segunda División play-offs 2018 UEFA Futsal Championship 2018 UEFA Women's Under-17 Championship 2018 UEFA Women's Under-19 Championship 2019 2019–20 CD Leganés season 2019–20 Copa del Rey 2019–20 Copa del Rey#First round 2019–20 Granada CF season 2019–20 Honduran Liga Nacional 2019–20 Honduran Liga Nacional#Apertura 2019–20 Kerala Blasters FC season 2019–20 La Liga 2019–20 New Zealand Football Championship 2019–20 Racing de Santander season 2019–20 RCD Espanyol season 2019–20 Real Sociedad season 2019–20 Segunda División 2019-20 New Zealand Football Championship 2019-20 Tercera División 2019 Africa Cup of Nations 2019 Cairo bombing 2019 FIFA Beach Soccer World Cup 2019 in American music 2019 in comics 2019 in Indonesia 2019 in Latvia 2019 in spaceflight 2019 in the European Union 2019 Segunda División play-offs 2019 UEFA European Under-19 Championship 2019 UEFA European Under-21 Championship 2019 UEFA European Under-21 Championship qualification 2020 2020–21 CD Leganés season 2020–21 Copa del Rey#Quarter-finals 2020–21 Girona FC season 2020–21 Honduran Liga Nacional 2020–21 Indian Super League 2020–21 La Liga 2020–21 Mumbai City FC season 2020–21 New Zealand Football Championship 2020–21 Real Sociedad season 2020–21 Segunda División 2020–21 Segunda División B 2020–21 Serie A 2020–21 Serie B 2020–21 Sevilla FC season 2020–21 Tercera División 2020–21 UEFA Europa League 2020–21 UEFA Nations League 2020s 2020s in comics 2020s in music 2020s in spaceflight 2020 CD3 2020 Copa del Rey Final 2020 in American music 2020 in comics 2020 in Indonesia 2020 in Latvia 2020 in spaceflight 2020 in the European Union 2020 Segunda División play-offs 2021 2021–22 Belgian First Division A 2021–22 Belgian First Division A#Play-Off I 2021–22 CD Leganés season 2021–22 Copa del Rey 2021–22 Copa del Rey#Round of 32 2021–22 Honduran Liga Nacional 2021–22 Hyderabad FC season 2021–22 Indian Super League 2021–22 in Spanish football 2021–22 La Liga 2021–22 Ligue 1 2021–22 Primeira Liga 2021–22 Segunda División 2021–22 Segunda División RFEF 2021 in American music 2021 in comics 2021 in Indonesia 2021 in Latvia 2021 in spaceflight 2021 in the European Union 2021 UEFA European Under-21 Championship 2022 2022–23 Belgian First Division A 2022–23 Belgian First Division A#Play-Off I 2022–23 CD Leganés season 2022–23 Copa del Rey 2022–23 Copa del Rey#First round 2022–23 Hyderabad FC season 2022–23 in Spanish football 2022–23 La Liga 2022–23 La Liga kits 2022–23 Racing de Santander season 2022–23 Real Sociedad season 2022–23 Segunda Federación 2022–23 UEFA Nations League 2022 El Qantara checkpoint attack 2022 FIFA U-17 Women's World Cup 2022 FIFA U-20 Women's World Cup 2022 FIFA World Cup 2022 in comics 2022 in Indonesia 2022 in Latvia 2022 in spaceflight 2022 in the European Union 2022 Segunda División play-offs 2022 UEFA Women's Under-17 Championship 2022 UEFA Women's Under-19 Championship 2023 2023–24 Belgian Pro League 2023–24 CD Leganés season 2023–24 Copa del Rey 2023–24 La Liga 2023–24 Racing de Santander season 2023–24 Real Sociedad season 2023–24 Real Valladolid season 2023–24 Segunda Federación 2023–24 Super League Greece 2023–24 UD Almería season 2023–24 UEFA Champions League 2023–24 UEFA Europa Conference League 2023–24 UEFA Europa League 2023–24 UEFA Women's Nations League 2023-24 UEFA Champions League 2023 Copa del Rey final 2023 FIFA Women's World Cup 2023 in comics 2023 in Indonesia 2023 in Latvia 2023 in spaceflight 2023 in the European Union 2023 UEFA Europa League final 2023 UEFA European Under-21 Championship 2023 UEFA Women's Under-17 Championship 2023 UEFA Women's Under-19 Championship 2024 2024–25 Belgian Pro League 2024–25 CD Leganés season 2024–25 Copa del Rey 2024–25 La Liga 2024–25 Segunda División 2024–25 Segunda Federación 2024–25 Super League Greece 2024 in comics 2024 in Indonesia 2024 in Latvia 2024 in spaceflight 2024 in the European Union 2024 UEFA European Under-19 Championship 2024 UEFA Women's Under-17 Championship 2024 UEFA Women's Under-19 Championship 2024 ve sportu 2025 in spaceflight 2025 in the European Union 2026 in spaceflight 2027 in spaceflight 2028 in spaceflight 2029 in spaceflight 202 př. n. l. 2030s 20th Anniversary Tour (Blink-182) 20th century 21. únor 21. červen 21. červenec 21. říjen 21. august 21. březen 21. december 21. duben 21. júl 21. jún 21. január 21. květen 21. leden 21. ledna 21. listopad 21. máj 21. marec 21. november 21. október 21. prosinec 21. september 21. srpen 21. září 212 217 př. n. l. 21st century 22. únor 22. červen 22. červenec 22. říjen 22. apríl 22. august 22. březen 22. december 22. decembra 22. duben 22. február 22. júl 22. jún 22. január 22. květen 22. leden 22. listopad 22. máj 22. marec 22. november 22. október 22. prosinec 22. september 22. srpen 22. září 222 224 22nd century 23. únor 23. červen 23. červenec 23. říjen 23. říjen 23. apríl 23. august 23. březen 23. březen 23. december 23. decembra 23. duben 23. február 23. júl 23. jún 23. január 23. květen 23. leden 23. listopad 23. máj 23. marec 23. november 23. október 23. októbra 23. prosinec 23. september 23. srpen 23. srpen 23. září 235 24. únor 24. červen 24. červenec 24. říjen 24. apríl 24. august 24. březen 24. december 24. duben 24. júl 24. jún 24. január 24. květen 24. leden 24. listopad 24. máj 24. marec 24. november 24. novembra 24. október 24. prosinec 24. september 24. srpen 24. září 25. únor 25. červen 25. červenec 25. říjen 25. apríl 25. august 25. březen 25. december 25. duben 25. júl 25. január 25. květen 25. leden 25. listopad 25. máj 25. marec 25. november 25. október 25. októbra 25. prosinec 25. september 25. srpen 25. září 25143 Itokawa 25 př. n. l. 26. únor 26. červen 26. červenec 26. říjen 26. apríl 26. august 26. augusta 26. březen 26. december 26. duben 26. február 26. júl 26. január 26. květen 26. leden 26. listopad 26. máj 26. marec 26. november 26. október 26. prosinec 26. september 26. srpen 26. září 260 264 Libussa 269 27. únor 27. červen 27. červenec 27. červenec 27. říjen 27. august 27. březen 27. december 27. duben 27. február 27. júl 27. jún 27. január 27. květen 27. leden 27. listopad 27. listopad 27. máj 27. marec 27. november 27. október 27. prosinec 27. prosinec 27. september 27. srpen 27. září 272 274 27 př. n. l. 28. únor 28. červen 28. červenec 28. říjen 28. apríl 28. august 28. březen 28. december 28. duben 28. júl 28. jún 28. január 28. květen 28. leden 28. listopad 28. máj 28. marec 28. november 28. október 28. prosinec 28. september 28. srpen 28. srpen 28. září 284 286 287 pred Kr. 29. únor 29. červen 29. červenec 29. červenec 29. říjen 29. apríl 29. august 29. březen 29. december